Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová

 

 

Dušan Mitana sa narodil 9.12.1946 v Moravskom Lieskovom v robotníckej rodine. Základnú školu navštevoval v rodisku.

Zmaturoval na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom. Potom pracoval rok ako robotník v Závode 29. Augusta v Moravskom Lieskovom. V roku 1965 začal študovať novinárstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, po roku však prestúpil na VŠMU, kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu.

 

Po skončení štúdia pracoval v redakcii časopisu Mladá tvorba, neskôr ako redaktor literárneho mesačníka Romboid. Od roku 1975 žije ako profesionálny spisovateľ v Bratislave. V poslednom čase si pripája k menu prímenie Krist – je to rodné meno jeho ženy a zároveň symbol jeho duchovnej premeny.

Dušan Mitana ako jeden z prvých písal experimentátorsku postmodernistickú prózu v slovenskej literatúre.

 

Postmodernizmus má svoje ustálené znaky – symboly (Mitana - napr. zrkadlo), paródiu, iróniu a prelínanie rozličných žánrov. Namiesto epického príbehu prevládajú subjektivizačné tendencie. Autor nás nechce poúčať, ani nemieni s nami diskutovať o tom, že jeho text môže byť aj plagiátom, ale sa snaží o to, aby sa stal spolutvorcom vlastného textu. Postmoderný text je zámerne budovaný tak, aby poskytoval príležitosť „naivným“ čítaním bežného čitateľa, ale aj školeným „interpretom“. Kultová veta klasika postmoderného myslenia Wolfganga Welscha vyzdvihuje obsah celého tvorivého procesu Mitanu: „Postmoderna sa začína tam, kde končí celok ...“

Do autorského formovania Dušana Mitanu zasiahli aj podnety z juhoamerického magického realizmu. Žil v podmienkach literárno – umeleckých represálií. Vzdal sa zobrazovania politických diskriminácií v živote občana. Pokúsil sa zrekonštruovať intenzívne prežívané duchovno – duševné ponižovanie.

 

Dušan Mitana debutoval zbierkou poviedok Psie dni (11 poviedok), v ktorej sa vyskytuje niekoľko žánrových foriem – zbierku rámcujú poviedky Letné hryPsie dni. Horúci slnečný deň evokuje „psie dni“ (Sírius – psia hviezda, prázdniny, čas horúčav). Hlavná postava v takýto deň prestáva byť zodpovedná za kontrolovateľný priebeh udalosti. Absurdita ľudskej agresivity je v poviedke predstavená ako bežný spôsob správania. V poviedkach sa autor zamýšľa nad zmyslom života a podstatou ľudskej existencie. Príbehy vychádzajú z bežných životných situácií. Sú to príbehy ľudí, ktorí si nevedia nájsť miesto v živote, sú nespokojní a stále majú psie dni. Dostávajú sa do konfliktov, majú pocity úzkosti a sklamania. Obsahujú iracionálny motív, ktorí ich mení na poviedky s tajomstvom (stretáva čudných ľudí a zažíva čudné veci). Poviedky majú spoločné prostredie, v ktorom sú zasadené – Slovensko, keď pivo stálo pár drobných. Závery poviedok je možné interpretovať rôznymi spôsobmi. Kniha obsahuje absurdné situácie a čierny humor. Dielo obsahuje prvky existencializmu. Mitana vychádza z kafkovských stavov a pocitov úzkosti a odcudzenia.

 

Novela Patagónia sa považuje za jednu z najlepších. Napísal ju skôr ako Psie dni. Autor v nej predstavuje človeka nesúhlasiaceho so stereotypným životom, búriaceho sa proti zaužívaným spoločenským konvenciám a hľadajúceho si priestor. Obsahuje ľúbostný príbeh s mnohými autobiografickými prvkami.

 

Zo súčasnosti tematicky čerpá aj zbierka noviel a poviedok Nočné správy. Autor rozpráva o každodenných ľudských problémoch, ktoré sa stávajú neriešiteľné. Do popredia sa opäť dostáva absurdita a ireálno (vložené sú prvky magického realizmu). Poviedky a novely sú teda iracionálne, tajomné a obsahujú veľa nevysvetliteľných záhad. Hrdinovia z bežného života majú problémy v práci a v rodine. Z problémov nevedia nájsť východisko, hľadajú najneschodnejšiu cestu, aby sa vyriešil daný problém.

 

Najkonkrétnejšiu ukážku vplyvu totalitnej moci nachádzame v poviedke Nočné správy, v ktorej je vyznanie až paranoidného pocitu hlavného hrdinu zo strachu pred vonkajšou mocou. Hrdina je v kine na filme Anjel skazy. Zistil, že nemá kľúče od bytu. Začalo ho svrbieť telo: „Vždy si z kina odnesiem blchu, chutí im moja sladká krv.“ Rozpamätal sa, že kľúče od bytu si nechal vo vrecku kabáta. Nevedel však nájsť lístok od šatne. Vrátil sa späť do kinosály. Upratovačka už miestnosť pozametala a smeti vysypala do odpadového koša. Vynadala mu. Vrátil sa späť do šatne. Šatniarka sa ho opýtala :„Dali ste mi lístok?“ Oklamal ju odpoveďou: „Preboha, ešte pred tým pánom.“ Vyšiel z kina. Pred bytom zistil, že kľúče od bytu nemá vo vrecku kabáta. Zazvonil. Dvere mu otvorila manželka. Deti ešte nespali. Najmladšiu trápila horúčka, a tak ju uložil do postele. Žena ho požiadala o spoluprácu v domácnosti – rozvešaj plienky. Odmietol, lebo musí ešte napísať článok. Manželka mu vyčíta, že na kino čas mal. Aj ona by si rada oddýchla od rodinných povinností. Pripravila mu večeru, ale zároveň ho požiada, aby vypol rádio. Chce mať trochu pokoja. Pohádali sa. Rádio nevypol, počúval správy. Všetky boli negatívne. Žena prerušovala správy svojimi požiadavkami – mal by si variť sám, má vyniesť smeti, zavolať opravárov na WC, namontovať vešiak. Začali si navzájom vulgárne nadávať a vzápätí sa navzájom ospravedlňovali. Žena v závere hádky konštatovala: „Prečo mi aspoň trochu nepomôžeš? Aspoň večer keby si sa so mnou porozprával.“ Sľúbil, že sa polepší. Manželka išla spať a on písal článok do tretej nad ránom. Potom hľadal blchu, ktorá mu pripomenula Anjela skazy. Nemohol zaspať. Keď konečne zaspal prebudilo ho zvonenie. Vonku stáli dvaja esenbáci. Opýtali sa ho, či sa volá Štefan Kráľ. Vzali ho v pyžame a župane. Po príchode do budovy si dal dolu župan a zostal len v pásikovom pyžame: „ ... ktorá sa podobala na trestanecké oblečenie. Radšej nech ma považujú za trestanca, ako by som im mal byť na smiech.“ Nechali ho čakať na studenej chodbe. Z kancelárie vyšla šatniarka z kina. Ignorovala ho. Konečne ho zavolali do kancelárie. Podplukovník na stôl vyložil zväzok stratených kľúčov a obviní ho z ich straty. Odviedli ho domov bez akéhokoľvek vysvetlenia. Ľahol si vedľa ženy a zaspal. Prebudilo ho svrbenie po celom tele. Blchu chytil a utopil v umývadle. Opäť si ľahol spať.

 

Absurdnou situáciou je skutočnosť, že hlavný hrdina je odvedený v pyžame a je obvinený zo straty kľúčov. Práve v súvislosti s touto scénou vyznievajú predošlé náznaky – konflikt s upratovačkou, strata kľúčov, klamstvo šatniarke, blcha – ako náznaky smerujúce k pocitom neustálej kontroly hlavného hrdinu: „Svet sa javí ako jedno veľké sprisahanie ...“ Všemocný policajný režim o ňom vie všetko – že bol v kine, že podviedol šatniarku, že stratil kľúče. Šatniarka je spojená s policajnou mocou. Autor nám nepriamo ponúka obraz a fungovanie spoločenského systému, policajné praktiky, ukážku, čo sa stane, keď sa pokúsime nesúhlasiť s režimom.

 

 

románe Hľadanie strateného autora nadviazal na Joyca a Prusta. Román má všetky prvky postmoderny. Autor tvrdí: „Hľadám základné hodnoty.“ Hlavná postava Tomáš Eliáš, schizofrenik, píšuci pod pseudonymom Dušan Mitana, hľadá ľudský princíp v neľudskom svete. Autor tu hľadá seba samého, svoju ľudskú a umeleckú identitu. V románe sú rozhovory s Luciferom, myšlienky o mieri, náboženstve, o úlohe kresťanstva, o budhizme, židovstve. Kniha vyvolala v katolíckej obci pobúrenie za myšlienku: „Pán Boh musel byť pri stvorení sveta opitý.“ V závere románu konštatuje, že ľudská existencia je v súčasnosti poznačená množstvom krívd, omylov, chýb, ťažkostí a problémov. Na tento román štylisticky nadväzuje knihou Návrat Krista.

 

Tematický rámcované súčasnosťou sú knihy poviedok Slovenský pokerPrievan.

 

Mitana je aj autorom básnických zbierok KrutokruhyMaranatha, ako i scenárov k viacerým televíznym filmom podľa literárnych predlôh iných autorov : Škola lásky, Dynamit, Albert, A pobežím na kraj sveta, Plukovník Chabert ...

 

 

Zhrnutie

Dušan MITANA

Životopis

  • narodený 9.12.1946 Moravské Lieskové

  • štúdium = ZŠ Moravské Lieskové + SŠ Nové mesto na d Váhom + FF UK Bratislava + VŠMU Bratislava

  • pracoval = robotník + redaktor Mladá tvorba, Romboid + profesionálny spisovateľ

Tvorba

  • predstaviteľ postmodernizmu

  • prvky existencializmu + magický realizmus

  • znaky prozaickej tvorby = tajomstvo, hyperbola, sen, iracionalizmus, spontánne rozprávačstvo, postavy so sklonmi k mystike, psychicky narušené subjekty

  • debutoval knihou poviedok Psie dni

  • kniha poviedok a noviel Nočné správy

  • novela Paragónia

  • román Hľadanie strateného autora – nadväzuje kniha Návrat Krista

  • knihy poviedok Slovenský poker, Prievan

  • básnické zbierky Krutokruhy, Maranatha

  • televízne a filmové scenáre

 

 

Kontrolné úlohy:

 

  1. Definujte pojem postmoderna.

  2. Načrtnite portrét Dušana Mitanu.

  3. Vymenujte najznámejšie prozaické diela Dušana Mitanu.

  4. Vysvetlite, v čom spočíva absurdná situácia hlavného hrdinu z poviedky Nočné správy.

  5. V ktorých dielach autor kritizuje súčasnosť?

  6. Uveďte názov diela, ktoré štylisticky nadväzuje na román Hľadanie strateného autora.

 

 

Použitá literatúra:

 

  1. Encyklopédia slovenských spisovateľov. 1. zväzok. Bratislava : Obzor, 1984; s. 443 – 444.

  1. Mihálik, I. – Vítezová, E. : Literárne listy pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. Košice : ARS LITERA, 2004; s. 91. ISBN 80 – 88894 – 03 – 4.

  1. Rukoväť literatúry. Košice : Pezolt PVD, 1998; s. 96. ISBN 80 – 08 – 01671 – X

  1. Somerová, R. : Nová maturita – Slovenský jazyk a literatúra. Bratislava : Príroda, 2005; s. 155. ISBN 80 – 07 – 01312 – 1

  1. Varga, J. : Postmodernizmus a Dušan Mitana. Bratislava : Metodicko – pedagogické centrum, 2003. ISBN 80 – 8052 – 035 – 6.

  1. Zmaturuj z literatúry 2. Bratislava : Didaktis, 2004; s. 161. ISBN 80 – 89160 – 17 – 4.