Užívanie drog

 

            Podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) drogou je taká látka, ktorá, ak je vpravená do živého organizmu, môže pozmeniť jednu alebo viac jeho funkcií. Rozlišujeme legálne drogy (napr. alkohol, tabak, kofeín) a nelegálne drogy (napr. marihuana, kokaín, pervitín). Keďže v tejto práci sa zaoberáme dospievajúcimi, sú všetky drogy považované za zakázané, pričom ich užívanie v tomto veku má svoje špecifiká: „vyššie riziko ťažkých otráv, rýchlejší vznik závislostí, zaostávanie v psychosociálnom vývoji, vyššie riziko nebezpečného konania pod vplyvom návykovej látky“ (Vágnerová, 1999, str. 210).

 

Alkohol

 

            Hranica, od ktorej je povolené podávať ľuďom alkohol, je u nás stanovená na 18 rokov. Mnohé výskumy (napríklad rozsiahly medzinárodný výskum ESPAD) však ukazujú, že táto zákonná hranica nie je pre konzumáciu alkoholu žiadnou významnou bariérou. Získané výsledky ukazujú, že veľká väčšina študentov (90 %), ktorí sa do tohto výskumu na Slovensku zapojili v roku 2003, konzumovali alkohol v posledných 12 mesiacoch a viac ako polovica (57 %) bola opitých. V Českej republike je tento trend ešte o niečo vyšší, 95 % v prípade konzumácie alkoholu a 68 % v prípade opitosti.

            Alkohol môže byť mladými ľuďmi vnímaný ako jedno z privilégií dospelosti a jeho požívaním si môžu zvyšovať pocit nezávislosti na rodičoch. V skupine rovesníkov môže uľahčovať nadväzovanie kontaktov a taktiež pomáha relaxovať. Na konzumáciu alkoholu mladými ľuďmi má vplyv i reklama, ktorá ho spája s kamarátstvom, sexuálnou príťažlivosťou, dobrodružstvom, apod. Málokedy médiá ukazujú negatívne dôsledky požívania alkoholu, ako sú rôzne nehody, zranenia, násilie (Currie et al., 2004).

            Nešpor, Csémy (2003) varujú, že alkohol je pre deti a mladistvých omnoho nebezpečnejší ako pre dospelých. Vzhľadom k nižšej telesnej hmotnosti a pomalšiemu odbúravaniu, môžu už malé dávky spôsobiť nebezpečné otravy. Takisto i návyk na alkohol sa vytvára rýchlejšie a častejšie ako u dospelých. Okrem toho alkoholické nápoje u mladých ľudí zvyšujú riziko rôznych ochorení, ako napríklad vysoký krvný tlak, ochorenia pečene, prípadne duševné choroby.

 

Cigarety

 

Väčšina mladých ľudí si uvedomuje, aké riziká prináša fajčenie, no i napriek tomu podceňujú škodlivosť jeho vplyvu na svoje zdravie. Keďže okamžitý účinok fajčenia je vnímaný pozitívne, nezamýšľajú sa nad jeho negatívnym pôsobením z dlhodobejšieho hľadiska.

Podľa medzinárodnej štúdie ESPAD (2003) viac ako polovica (74 %) slovenských respondentov už niekedy fajčila cigarety, pričom tento trend medzi jednotlivými meraniami mierne stúpa. Za posledný mesiac fajčilo cigarety 37 % študentov.

            Ako niektoré z príčin fajčenia mladých ľudí uvádzajú Currie et al. (2004) pomoc pri zvládaní každodenných starostí, uľahčenie kontaktu s jedincami opačného pohlavia vďaka spoločnej aktivite a taktiež možnosť kontrolovať svoju telesnú hmotnosť. Křivohlavý (2001, str. 191) uvádza, že „prvotným dôvodom k fajčeniu je vplyv druhých ľudí okolo. Štart fajčenia býva preto označovaný aj ako sociálna nákazlivosť – sociálne ovplyvnenie zrodu rizikového správania.“

            Kyasová (2003) vo svojom výskume potvrdila, že fajčenie je spojené s ďalšími formami rizikového správania (pitie alkoholu, fajčenie marihuany, stopovanie, nepoužívanie bezpečnostných pásov), ktoré negatívne pôsobia na zdravie jedincov.

 

Marihuana