Usmerňovacia dióda Znesie do 1000 V v závernom smere a bežne jednotky a desiatky A v priepustnom smere. Výkonové usmerňovacie diódy, ktoré sa montujú na chladič (zváračky, usmerňovače pre trolejbusy atp.), znesú stovky A v priepustnom smere. Úbytok napätia na kremíkovej dióde v priepustnom smere je cca 0,7 V. Schottkyho dióda                                                                           Schottkyho diódy využívajú usmerňovacie vlastnosti priechodu kov-polovodič. Majú menší úbytok napätia v priepustnom smere ako obyčajné usmerňovacie diódy, avšak sú schopné odolávať menším napätiam v závernom smere (10 až 150V) oproti normálnym diódam. Sú veľmi rýchle (Reverse Recovery Time v jednotkach ns). Obe tieto vlastnosti ich predurčujú okrem iného na usmerňovacie aplikácie v spínaných zdrojoch. Detekčná dióda Vysokofrekvenčná dióda s mimoriadne malou plochou a teda aj parazitnou kapacitou, niekedy vo forme Schottkyho diódy. Kapacitná dióda (varikap)                                                                                        Varikap alebo kapacitná dióda je špeciálna polovodičová dióda, ktorá slúži ako napätím riadený kondenzátor. Varikap je založený na tom, že šírka prechodu NP v závernom smere diódy závisí na pripojenom napätí. Tento efekt sa objavuje pri všetkých polovodičových diódach, ale varikap je pre tento účel špeciálne prispôsobený. Varikapy sa používajú v ladených obvodoch (napríklad v rozhlasových a televíznych prijímačoch) a iných obvodoch vyžadujúcich premennú kapacitu, čím varikapy nahrádzajú                                                                                                                                            Zenerova dióda                                                                                                        V závernom smere začne prepúšťať pri určitom presne definovanom napätí (3V, 5V, 12V atď.), keď nastáva nedeštruktívny prieraz špeciálne pre tento účel skonštruovaného PN priechodu. Aj keď sa používa len jeden názov, v skutočnosti len časť týchto diód využíva Zenerov jav, ostatné využívajú lavínový jav, prípadne kombináciu oboch týchto javov (navonok sa rozlišujú rozdielnou teplotnou závislosťou prahového napätia). Používala sa preto najmä na stabilizáciu napätia. Dnes je jej použitie zriedkavejšie, vo väčšine aplikácií ju nahradili integrované stabilizátory.