Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká

 

 

Pôda - jeden zo základných prírodných zdrojov potrebných pre náš život - nie je nevyčerpateľná. Jej úbytok a znehodnocovanie najmä poľnohospodárstvom sa stávajú globálnym problémom ľudstva. Existuje úzka väzba medzi jednotlivými zložkami životného prostredia, ale na rozdiel od vody a vzduchu (tie nie sú viazané na určité miesto, čo umožňuje ich triedenie a očisťovanie od nečistôt) má znečistenie pôdy dlhodobejší až trvalý charakter. Pritom z nich má pôda najvýznamnejší filtračný, hygienický a asanačný charakter. Na ňu a do nej sa odkladajú odpady, cez ňu sa filtruje a čistí voda presakujúca z vodných nádrží a tokov. Pôda je najlepšie zrkadlo, v ktorom sa odráža kvalita životného prostredia.

 

Devastácia, kontaminácia a degradácia pôd vzniká buď v dôsledku prirodzených procesov, alebo vedomými a nevedomými zásahmi človeka, ktoré znižujú jej úrodnosť, resp. zničia ju, a tým aj všetko rastlinstvo.

 

Z prírodných eróznych činiteľov sú najvýznamnejšie voda, vietor, ľad, sneh, tvary reliéfu a teplota, ktoré vyvolávajú prirodzenú eróziu pôdy. Okrem nej sa rozoznáva aj tzv. zrýchlená alebo nadmerná, kedy dochádza k zvýšenému odnosu a zmyvu nielen samotnej pôdy, ale aj dôležitých látok pre rast rastlín. Vznikajú rôzne erózne tvary (ryhy, výmole), ktoré znemožňujú obrábať pôdu.

 

V polosuchých oblastiach na málo odolných horninách so slabou vegetáciou sa vplyvom nepravidelných lejakov vytvára tzv. badland, zlá pôda. Veľké plochy zaberá v severnej Afrike, v južnej časti Talianska, v Strednej Ázii, na západe USA, v Etiópii. V suchých obdobiach nastupuje veterná erózia, ktorá degradáciu tejto pôdy dokončí. Nebezpečné sú najmä prachové búrky, ktoré ochudobňujú pôdu o najvzácnejší jemnozrnný vrchný humusový horizont. Veľké prašné búrky postihujú najmä oblasti Povolžia, Baškirska, Kazachstanu, na Slovensku oblasti Záhorskej nížiny.

 

Nadmernou eróziou trpia najmä pôdy v suchých a teplých klimatických oblastiach so slabou vegetačnou pokrývkou. Vegetácia ako najúčinnejší prirodzený protierózny činiteľ má rozhodujúci význam najmä v teplých oblastiach Zeme, kde erózne procesy sú najintenzívnejšie. V hospodársky málo rozvinutých krajinách s vysokými prírastkami obyvateľov sa rozširujú plochy polí a pastvín na úkor lesných porastov.

 

 

Zdroj: Seko, L. a i., 1998: Geografia pre 4. ročník Gymnázií

 

Stupne erózie pôdy na území Slovenska – 1 – nijaká až nepatrná, 2 – slabá, 3 – stredná, 4 – silná, 5 – veľmi silná, 6 – výnimočná

 

 

V Európe boli v minulosti odlesnené a dnes sú nevyužívané rozsiahle oblasti v kolískach starých civilizácií (Stredomorie, India, Mezopotámia, Egypt, Čína, Blízky východ), z nedávnej súčasnosti v USA, Kanade, Rusku a dnes hlavne v Južnej Amerike a Afrike.

 

Nepriamo vyvoláva eróziu pôdy aj nadmerné a nekontrolovateľné pasenie zvierat v krajinách s rozvinutým pastierskym spôsobom života (arabské krajiny, stepné a lesostepné oblasti Ázie, savanové časti Afriky a Južnej Ameriky).

 

V celosvetovom meradle tvorí z celkovej plochy človekom nevyužívaných pôd práve 22% zdevastovaná a degradovaná pôda v dôsledku intenzívnej a nevhodnej poľnohospodárskej výroby. V Európe sú takto postihnuté najmä Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Grécko a Taliansko. Priamy vplyv na úbytok pôdy má nevhodná výstavba technických diel, komunikácií, spôsob lesnej ťažby (holoruby) a približovanie dreva, ťažba nerastných surovín, agrotechnické postupy pri obrábaní pôdy a i. Zaistenie vhodného vodného režimu pod melioračnými zásahmi je nevyhnutné pre 3,5 mil. ha pôd sveta, ktoré v čase extrémneho sucha trpia nedostatkom vody.

 

Kontaminácia pôdy nastáva pri jej obhospodarovaní. Napríklad je to únikom ropných produktov a organických kyselín zo siláže, nadmerným používaním priemyselných hnojív a chemikálií na ochranu poľnohospodárskych plodín, z ktorých najmä ťažko rozložiteľné pesticídy sú nebezpečným zdrojom znečistenia. Vyspelé krajiny sveta s intenzívnym poľnohospodárstvom majú dnes veľké problémy najmä s týmto spôsobom kontaminácie pôd. V Európe sú to hlavne štáty Beneluxu, Dánsko a Spojene kráľovstvo.

 

Znečistený vzduch a voda v oblasti veľkých priemyselných a sídelných aglomerácií, záber poľnohospodárskej pôdy skládkami odpadu a odkaliskami nepriamo znehodnocujú pôdu.

 

Len účinná ochrana a racionálne využívanie pôdneho fondu môžu zabezpečiť vhodné podmienky pre všetok život na Zemi.

 

 

 

Cvičenie:

 

1. Charakterizujte najdôležitejšie zložky pôdy a ich funkciu pri ochrane pôdy pred eróziou.

2. Aké protierózne opatrenia poznáte?

3. Ktoré prírodné činitele spôsobujú znehodnocovanie a úbytok pôdy?

4. Charakterizujte najvýznamnejšie zložky prírodného prostredia, ktoré zabraňujú devastácii a degradácii pôdy.

5. Vysvetlite, ako poškodzujú pôdu látky pochádzajúce z poľnohospodárskej výroby.

 

 

Použitá literatúra:

 

Seko, L. a i., 1998: Geografia pre 4. ročník Gymnázií, SPN, s. 80, ISBN 80-08-02731-2