Nedemokratický politický systém

Politický systém je systém vedenia istej krajiny či štátu. Mohli by sme povedať, že je to realizácia moci v štáte. Vo všeobecnosti rozlišujeme demokratický a nedemokratický politický systém. Oba tieto systémy spĺňajú isté kritériá, podľa ktorých je ich možné rozoznať. Medzi demokratickým a nedemokratickým politickým systémom však neexistuje jednoznačná hranica. Každý demokratický systém funguje aj vďaka inštitúciám a organizáciám, ktoré veľakrát v rámci svojho prospechu presadzujú svoje záujmy a to aj nedemokratickým spôsobom. Porušujú konvencie a často tiež spoločenské pravidlá. To, že demokracia ako teoretický systém nie je plne praktizovateľný, môžeme sledovať aj na príkladoch takých demokracií ako je USA, Francúzsko alebo Nemecko. USA malo v minulosti vo svojej ústave zadefinovaný nedemokratický prvok otroctva a Francúzsko, rovnako ako aj Nemecko svojim kolóniám a ich obyvateľom nedoprialo rovnaké ľudské práva, ako ich vyžadovala už vtedy prijatá deklarácia ľudských práv. Každý politický systém vedú ľudia a ľudia nie sú dokonalí. Preto je pravdepodobné, že aj v budúcnosti sa politický systém bude približovať ideálu demokracie, ale úplne ho nedosiahne. Musí však existovať množstvo istých opatrení (resp. kontrolných mechanizmov), aby sa tomu nedemokratickému v čo najväčšej miere zamedzilo.


 

Pre nedemokratický politický systém sú typické nasledovné poznávacie znaky:

  • Moc v krajine, či štáte nie je spravodlivo rozdelená a väčšinou býva v rukách jednotlivca, malej skupiny jednotlivcov, alebo v rukách jedinej inštitúcie či organizácie. Jedná sa pri tom buď o rodinné zoskupenie, istú záujmovú inštitúciu, resp. o silovú organizáciu (vojsko).


  • Nedemokratický systém sa opiera o tzv. silový štát, kde sa všetky vzbury a iné názory potláčajú pomocou sily.


  • Moc v štáte má istá politická strana, ktorá je jediná, resp. ak nie je jediná, tak kontroluje aj všetky ostatné strany a diktuje im ich filozofiu a postupy. Táto kontrola sa musí chápať ako snaha o eliminovanie prevratu, respektíve pokusu o zvrhnutie už existujúceho politického systému. Politická strana kontroluje zároveň aj všetky ostatné zoskupenia v štáte (napr. občianske združenia, občianske spolky a pod.). Ako príklad môžeme uviesť socialistický politický systém


  • Občania nedemokratického štátu nie sú si rovní. Sú začleňovaní do istých spoločenských vrstiev podľa vierovyznania, respektíve podľa rasy či vzdelania.


  • Štát si vytvoril svoju ideológiu, o ktorú sa opiera a ktorú nik nesmie spochybniť. Táto ideológia sa vštepuje už deťom v školách, aby ju „správne“ chápali a šírili ďalej. Školy sú štátom ovládané a nepreniká do nich žiaden iný názor ako je ten, ktorý si vládny aparát želá. Pluralita názorov sa teda považuje za niečo nechcené a vulgárne.


  • Moc v štáte je centralizovaná a sústredí sa do miesta, kde má vládnuci aparát svoje sídlo. Regióny a menšiny nemajú žiaden hlas a ani moc rozhodovať. Sústavne dochádza k porušovaniu ľudských práv.


  • Ústava štátu je upravená tak aby politický systém získal svoju legalitu a nemohol byť označený za nelegitímny respektíve, aby nestratil svoju moc a postavenie v spoločnosti. Ak aj existuje ústava, ktorá vykazuje demokratické znaky, je táto neustále porušovaná a jej porušovanie je spoločnosťou tolerované.


  • Štát rozhoduje o ekonomických subjektoch a zasahuje do ich činnosti. V niektorých štátoch dochádza k vyvlastneniu majetku a následné prebratie štátom. V niektorých existujú aj súkromné podniky, no tieto sú pod neustálou kontrolou štátu a štát v nich má svoju rozhodovaciu moc. V žiadnom prípade teda nie sú slobodné.


  • Znakom nedemokratického štátu je aj to, že namiesto jej legálne zvolených inštitúcií o ekonomických záležitostiach rozhodujú istý podnikatelia respektíve ľudia z podnikov, ktorí majú svoju ekonomickú oblasť pevne pod palcom.


  • Nedemokratický je aj ten štát, kde nadmernú silu majú predovšetkým silové organizácie alebo vojsko. Je zvyčajné, že práve tieto organizácie spôsobia tzv. puč (politický prevrat), a stávajú sa vládnou mocou v štáte (tak to bolo napr. v Thajsku, kde sa moci ujala armáda a svojho generála vyhlásila za prezidenta krajiny).


  • Na čele štátu stojí vláda, ktorá je len vládou „pro forma“. Skutočnými vládcami sú ľudia v pozadí – isté firmy, či záujmové skupiny alebo organizácie


  • Neexistuje sloboda slova. Štát kontroluje všetky masovokomunikačné prostriedky, ktoré v danom štáte existujú. A to aj v tom prípade, ak sa médium definuje ako opozičné médium. Vyjadrenie svojho názoru prostredníctvom letákov alebo vlastných novín sa veľmi tvrdo trestá.


  • Chod štátu narušujú isté kriminálne organizácie, ktoré získavajú moc nad regiónmi a spôsobujú narušovanie vnútornej celistvosti štátu ako takého.



Zopakujte si:
1. Aký je to nedemokratický politický systém ? Definuj jednotlivé znaky
2. Čo sa chápe pod pojmom „puč“?
3. Kto ovláda masovokomunikačné prostriedky?
4. Prečo musí byť legitimita nedemokratickej vlády ukotvená v ústave?
5. Prečo nie je možné dosiahnuť dokonalú demokraciu? A ako sa k nej možno priblížiť?
6. Kto sústreďuje politickú moc v nedemokratickom politickom systéme?
7. Prečo sú práve silové organizácie hrozbou?

Použitá literatúra:
Občianska náuka, náuka o spoločnosti, kol. autorov, Enigma, Nitra, 2005, ISBN 80-85471-71-X