Politický systém je systém vedenia istej krajiny či štátu. Mohli by sme povedať, že je to realizácia moci v štáte. Vo všeobecnosti rozlišujeme demokratický a nedemokratický politický systém. Oba tieto systémy spĺňajú isté kritériá, podľa ktorých je ich možné rozoznať. Demokratický politický systém používa moc na realizovanie vôle ľudu. Pre tento systém sú typické nasledovné kritériá (alebo poznávacie znaky):

 

  • Moc v krajine, či štáte je definovaná ako moc ľudu. Všetky právomoci, funkcie a tiež rôzne mocenské pozície v štáte pochádzajú z moci ľudu. Demokratický politický systém nemôže byť systémom elít (istých najvyšších, najvzdelanejších alebo inak definovaných skupín), ale systémom všetkých ľudí. Ale aj v demokratickom systéme existuje skupina ľudí, ktorí strácajú právo podieľať sa na deľbe moci. Sú to odsúdení či nesvojprávni.

  • V spoločnosti musí existovať rovnoprávnosť medzi všetkými jej členmi. Neexistuje však dokonalá rovnoprávnosť. Preto sa systém musí snažiť zabezpečiť čo najväčšiu rovnoprávnosť.

  • Aby nebola moc veľmi koncentrovaná existuje tzv. deľba moci. Táto sa realizuje prostredníctvom rôznych inštitúcií a štátnych organizácií, ktoré zabezpečujú uskutočňovanie vôle ľudu.

  • Veľmi dôležitá je v demokratickom politickom systéme kontrola výkonu moci. Aby nedochádzalo k jej zneužitiu existuje istý kontrolný mechanizmus, ktorý je zároveň aj mechanizmom opravným, lebo má právo opraviť, odvolať resp. obmedziť moc. Jedná sa o kontrolné úrady, či rôzne kontrolné inštitúcie. Štát dovoľuje vznikať okrem štátnych aj súkromným kontrolným inštitúciám.

  • Je zabezpečená pluralita názorov. Pluralita je najvýznamnejším ukazovateľom demokratickej spoločnosti.  Pluralita sa však nesmie chápať len ako možnosť iného názoru. Predstavuje konkurenciu a alternatívu pri hľadaní riešenia rôznych spoločenských situácií či problémov a chápe sa aj ako isté obohatenie spoločnosti.

  • Demokratický politický systém zabezpečuje dôsledné plnenie rôznych chárt napr. charty 77, ktorá definuje základné ľudské a občianske práva. Tieto práva nie sú obmedzované a nikomu odopierané (výnimkou sú napr. trestanci, ktorým je odopierané právo na voľný pohyb po krajine). Rovnako je zabezpečená aj sloboda prejavu všetkých jednotlivcov a médií. V prípade médií sa sleduje aj ich vlastníctvo a štát zabezpečuje, aby nedochádzalo k monopolizácií médií. Štát má teda právo sledovať a zasahovať do tzv. hospodárskej plurality v zmysle jej rozšírenia, ale nie v zmysle jej zúženia. Preto v prípade, predaja istého masovokomunikačného média (či už novín alebo televíznej stanice) musí predaj schváliť rada pre vysielanie a retransmisiu. Takto sa zabezpečuje, aby nebola moc médií zhromažďovaná len v jedných rukách.

  • Politika a systém vládnutia v štáte sa priamo odvíja od vôle ľudu, ktorý svoj názor vyjadruje každé 4 roky v slobodných voľbách. Len vláda, ktorá je zvolená občanmi a podľa demokratických pravidiel je legitímnou mocou v štáte. Vláda, ktorá nezíska svoj mandát vo voľbách nemôže byť považovaná za vládu legitímnu.

  • Ochrana menšín a politickej opozície je v súčasnosti veľmi dôležitým znakom zdravej demokracie. Menšiny sú vždy tŕňom v oku predovšetkým nacionalistov a preto je povinnosťou štátnej moci zabezpečiť im nielen dobrú právnu ale aj kultúrnu ochranu. Menšiny si môžu zakladať svoje školy, beztrestne používať svoj jazyk, pestovať a tvoriť svoju vlastnú kultúru a rovnako slobodne vyznávať svoje náboženstvo.

  • Existencia neperzekuovanej (neprenasledovanej a zastrašovanej) opozície je v demokracií samozrejmosťou. Jej existencia je aj znakom názorovo pluralitnej politickej kultúry v štáte. Opozícia je slobodná a slobodne môže hlásať svoje názory a organizovať rôzne podujatia.

  • Moc je regionálne rozptýlená. V spoločnosti môže vládnuť napätie medzi centrom a regiónmi. Toto napätie sa zvyšuje ak sa v regiónoch nachádza menšina, ktorá má špecifické potreby, či názory. Preto sa moc v štáte musí deliť tak, aby na celom území štátu existovala istá mocenská rovnováha.

  • Občan štátu má právo na informácie ohľadom fungovania a správy spoločenských inštitúcií. V rámci kontroly má právo nahliadnuť na dokumenty, financie a investície, ktoré boli uskutočnené. Takto je zároveň zabezpečená kontrolná funkcia moci.

  • Štát zabezpečuje každému občanovi vzdelanie, pričom tento získava svoju individuálnu intelektuálnu kompetenciu. Každý občan má právo vzdelávať sa slobodne a bez rozdielov. Intelektuálna kompetencia umožní občanovi zodpovedne a dobre sa rozhodnúť pri voľbách  a získať istú predstavu ako by sa mal štát politicky rozvíjať

  • Štát zabezpečuje svojim občanom istú životnú úroveň, vďaka ktorej sa ich život nezameriava len na holé prežitie, ale na rozvoj a získava zmysluplnosť.

 

Demokratický politický systém je zatiaľ ten najlepší a najspravodlivejší spôsob vládnutia. Dokonalá demokracia však neexistuje a tak nie je možné istú krajinu označiť za dokonale demokratickú. V každej spoločnosti sa nájdu jednotlivci, ktorí konajú nedemokraticky a sebecky v rámci svojich vlastných záujmov, nehladiac na záujmy iných. Preto učebnicová demokracia jednoducho nie je možná. Za najvyspelejšiu demokraciu sa dnes považuje napr. USA a Nemecko.



Zopakujte si:
1. Aký je to demokratický politický systém ? Definuj
2. Kto zabezpečuje v demokratickej spoločnosti kontrolu moci?
3. Čo je to pluralita názorov – vysvetli ! Ako sa prejavuje pluralita v demokracií?
4. Prečo nesmie byť v demokracií politická opozícia perzekuovaná?
5. Prečo je dobré keď je politická moc regionálne rozptýlená?
6. Kedy môže štát a vláda zasiahnuť do fungovania médií?
7. Prečo neexistuje a ani nemôže exitovať učebnicová demokracia?

Použitá literatúra:
Občianska náuka, náuka o spoločnosti, kol. autorov, Enigma, Nitra, 2005, ISBN 80-85471-71-X