Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

 

 

 

 

 

Štátna moc sa definuje ako sila, ktorá pomocou práva, v istých prípadoch a aj pomocou zákonom stanovených foriem násilia, zabezpečuje sformovanie, upevnenie a ochranu sociálnych, ekonomických, politických, kultúrnych a iných spoločenských vzťahov, vyhovujúcich vládnucej reprezentácií.(Definícia podľa : „Zmaturuj z NOS“ – viď literatúru)

 

Štátna moc sa uskutočňuje na báze teritoriálneho princípu, čo znamená, že sa uplatňuje na území štátu a zároveň na všetkom obyvateľstve, ktoré na tomto území žije. Občania, ktorí na tomto území žijú majú štátne občianstvo danej krajiny. Práve toto občianstvo je právnou formou príslušnosti k štátu.

 

Deľbou štátnej moci rozumieme rozdelenie moci v štáte do viacerých riadiacich orgánov, aby tak nedochádzalo k jej zneužitiu. Moc nesmie byť sústredená len v jednom štátnom riadiacom orgáne, lebo by potenciálne mohlo dochádzať k ohrozeniu práva a tiež slobody každého občana v štáte. Takýto orgán by bol prakticky nekontrolovateľný a to by narušilo všetky zásady demokratického a slobodného štátu. Deľba moci má zaručiť predovšetkým skvalitnenie  činnosti štátnej moci a vzájomnú kontrolu jednotlivých riadiacich zložiek proti zneužitiu moci v štáte.

 

Štátna moc musí spĺňať dva hlavné princípy a to :

 

1. legitímnosť štátnej moci: tento princíp vychádza zo súhlasu väčšiny obyvateľstva s organizačnou štruktúrou, funkciami, zložením štátnych orgánov štátu. Bez súhlasu väčšiny, by štátna moc nemohla byť legitímna.

 

2.  legálnosť štátnej moci: je to dodržiavanie zákonov a predpisov, prijatých samotným štátom.  

 

Súčasťou deľby moci je aj nezlučiteľnosť funkcií. Ide o funkcie, ktoré nie je možné zastávať naraz. To znamená, že poslanec štátu nesmie byť sudcom, alebo sudca nemôže byť zároveň aj policajtom aj politikom a podobne. V takých prípadoch by totiž mohlo dochádzať k zneužitiu právomoci.

 

 

 

Moc v štáte sa rozdeľuje na tri základné zložky a to na :

 

1.   zákonodarnú moc – nositeľom  tejto moci je práve parlament. Parlament prijíma a ruší rôzne zákony a nariadenia, dopĺňa ich, mení ústavu, schvaľuje prijímanie rôznych medzinárodných zmlúv a dohovorov a podobne.  

2. súdnu moc – realizuje sa prostredníctvom súdov. Súdy sú od politických reprezentantov nezávislé. Kontroluje dodržiavanie zákonov,  interpretuje ich, rozhoduje o právach a povinnostiach občanov a organizácií vyplývajúcich zo zákona.

3.   výkonnú moc – je moc prezidenta, ministerstiev a vlády. Prezident zastupuje a reprezentuje štát navonok, ale aj dovnútra, podpisuje zákony prijaté v Národnej rade Slovenskej republiky (NRSR), vetuje zákony prijaté v NRSR, prijíma zahraničných veľvyslancov a menuje veľvyslancov Slovenska v zahraničí. Rovnako udeľuje ocenenia a udeľuje amnestiu.  Vláda ako druhý vykonávateľ výkonnej moci predkladá NRSR návrhy zákonov a ich novely, vydáva nariadenia vlády,  vyhlášky ministerstiev, navrhuje štátny rozpočet a prijíma opatrenia na zachovanie sociálnej, kultúrnej a ekonomickej stability v štáte.

 

Tieto tri zložky štátnej moci sú si rovné. Preto takéto delenie nazývame aj horizontálne. Jednotlivé zložky štátnej moci fungujú medzi sebou princípom tkz. "brzdy a rovnováhy“. Znamená to, že v zdravom demokratickom politickom systéme sú právomoci jednotlivých zložiek štátnej moci oddelené tak aby sa navzájom kontrolovali a obmedzovali. Ako to funguje – uvedieme si príklad.  Parlament, ktorý je nositeľom zákonodarnej moci prijíma zákony, ktoré sa schvália, ak väčšina poslancov s nimi súhlasí. Prezident, ktorý je nositeľom výkonnej moci aj napriek schváleniu zákona, môže podať veto k tomuto zákonu a vrátiť ho späť na prerokovanie do parlamentu. Nakoniec ústavný súd, ktorý je nositeľom súdnej moci,  zákon posúdi a môže zrušiť v prípade, že je v rozpore s ústavou a inými zákonmi štátu.   

 

Kontrolu však vykonáva aj nezávislá inštitúcia „Najvyšší kontrolný úrad“(NKÚ). Je to úrad, ktorý vykonáva kontrolu vlády a ministerstiev, iných štátnych orgánov, obcí, miest a ich samosprávy, všetkých fyzických  a právnických osôb, ak sú  financované štátnym rozpočtom, vyrubujú a vymáhajú dane a pokuty kontrolujú, ako hospodárne nakladajú s financiami jednotlivé štátne organizácie a inštitúcie. Predseda NKÚ predkladá parlamentu správu o zisteniach kontroly a komentuje štátny rozpočet. 

 

 

Kontrolné otázky:

1.   Definujte štátnu moc!

2.   Prečo je deľba štátnej moci tak dôležitá?

3.   Ako delíme štátnu moc?

4.   Aké sú dva princípy štátnej moci ?

5.   Čo je to najvyšší kontrolný úrad a aké má funkcie ?

6.    Aký je to princíp rovnováhy a brzdy?

 

 

 

Použitá literatúra :

1.    Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

2.     A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

3.     I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005