Základným pravidlom pri výbere vhodného času slovesa vedľajšej vety je uvedomiť si, aký čas je použitý vo vete hlavnej. Aby sme sa vedeli správne rozhodnúť, či použijeme indikatív alebo konjuktív, zopakujeme si najprv správne použitie oznamovacieho spôsobu alebo konjuktívu.

  1. Oznamovací spôsob (indicativo) použijeme vo vedľajšej vete vtedy, ak sloveso v hlavnej vete vyjadruje reálny dej. Ten môže byť prítomný, minulý alebo budúci. Slovesom vo vedľajšej vete vyjadrujeme objektívnu pravdu a istotu.

 

Es seguro que no viene. (Je to isté, že nepríde.)

Dice que tiene mucho trabajo. (Vraví, že má veľa práce.)

Sé que me quiere a mí. (Viem, že ma miluje.)

 

 

  1. Konjuktív (subjuntivo) použijeme vo vedľajšej vete ak chceme vyjadriť subjektívnosť, možnosť. Sloveso v hlavnej vete vyjadruje predpokladaný, nereálny dej.

 

Pienso que no lo sepa. (Myslím si, že to nevie.)

No creo que me entienda. (Neverím, že mi rozumie.)

Es posible que lo ganes. (Je možné, že to vyhráš.)

 


 

Časová súslednosť

    1. V oznamovacom spôsobe

 

Hlavná veta

 

vedľajšia veta

 

a. Prít. čas

 

súčasnosť

 

prítomný čas

 

b. Bud. čas

 

následnosť

 

budúci čas

 

c. Zložené perfektum

 

predčasnosť

 

minulý čas

 

d. Rozkazovací spôsob

 

 

 

 

Príklad:

 

  1. Escribe (píše,) que viene (že príde)

  2. Escribirá (napíše,) que estudiará (že bude študovať)

  3. Ha escrito (napísal,) que cantó (že spieval)

  4. Escribidle (napíšte mu)

     

 

Alebo druhý prípad je v nasledovnej tabuľke:

 

 

 

 

 

Hlavná veta

 

vedľajšia veta

 

a. Imperfektum

 

súčasnosť

 

imperfektum

 

b. Jednoduché/zložené imperfektum

 

následnosť

 

podmieňovací spôsob

 

c. predminulý čas

 

predčasnosť

 

pluskvamperfektum

 

d. Podmieňovací spôsob


 

 

e. Podmieňovací spôsob zložený

 

 


 

Príklad:

 

  1. Escribía (písal,) que estudiaba (že študuje)

  2. Escribío, ha escrito (napísal,) que estudiaría (že bude študovať)

  3. Había escrito (napísal,) que había estudiado (že študoval)

  4. Escribiría (písal by)

  5. Habría escrito (bol by písal,)

     


 

 

 

 

Hlavná veta

 

vedľajšia veta

 

a. Prítomný čas


 

konjuktív prítomný

 

b. Budúci čas


(prípadne konjuktív

 

c. Zložené perfektum


 

perfekta)

 

d. Rozkazovací spôsob

 

 


 

    2. V konjuktíve

 

e. Imperfektum

 

konjuktív imperfekta

 

f. Jednoduché perfektum


 

(k.pluskvamperfekta)

 

g. Predminulý čas


 

 

h. Podmieňovací spôsob


 

 

i. Podmieňovací spôsob zložený

 

 

 

 

Príklad:

    a) Espero (čakám,) que él escuche (aby počúval).

    b) Querré (budem chcieť,)

    c) He deseado (želal som si,)

    d) Dígale (povedzte mu,)

    e) Quería (chcel som,) que él escuchara (aby počúval).

    f) Quise (chcel som,)

    g) Había querido (chcel som,)

    h) Querría (chcel by som,)

    i) Habría querido (bol by som chcel,)

     

 

 

  1. Podľa toho, či chceme vyjadriť následnosť alebo súčasnosť, použijeme:

     

  1. Konjuktív prítomný alebo konjuktív perfekta

     

  • Prítomný konjuktív (dej vo vedľajšej vete je následný hlavnej vete)

 

Es posible que no lo traiga. (Je možné, že to neprinesie.)

 

 

  • Konjuktív perfekta (vyjadrený dej je predčasný deju hl.vety)

 

Es posible que no lo haya traido. (Je možné, že to nepriniesol.)

 

 

  1. Konjuktív imperfekta alebo pluskvamperfekta

     

  • Konjuktív imperfekta (dej je následný)

 

Era posible que viniera. (Bolo možné, že príde.)

 

 

  • Konjuktív pluskvamperfekta (dej je predčasný)

 

Era posible que hubiera venido. (Bolo možné, že prišiel.)

 

 

  1. Po spojke como si (akoby) nasleduje konjuktív perfekta alebo pluskvamperfekta

 

Me escribe cartas como si me conociera. (Píše mi listy akoby ma poznal.)

 

 

  1. V časovej súslednosti ide o subjektívne posudzovanie deja, preto sa často stretávame s výnimkami

     

Napríklad:

 

  1. Je možné, že ju poznal.

     

Es posible que la haya conocido. / Es posible que la conociera.

 

Prvá veta je myslená na moment, keď bola vyslovená. Druhá veta siaha hlboko do minulosti.



Zopakujte si:
1. Želal si, aby prišla.
2. Pozeral sa na ňu akoby ju poznal.
3. Je možné, že to urobil.

Použitá literatúra:
1. Oľga Macíková, Ľudmila Mlýnková: Manual de Español Actual I
2. Jana Lenghardtová: Španielčina 1, 2
3. Jean Chapron, Pierre Gerboin: Praktická španielska gramatika