Citoslovcia sú neohybné a neplnovýznamové slová, ktorými:

 

 

  • vyjadrujeme city, náladu a vôľu hovoriaceho,

  • napodobňujeme nimi prírodné zvuky,

  • vyzývame alebo upozorňujeme nimi na niečo.

 

  • City a náladu hovoriaceho vyjadrujeme napríklad citoslovcami ach, joj, fuj, juj, och, bŕ, fíha, óha, ejha, ó, hm-hm, jaj.

  • Vôľu alebo upozornenie vyjadrujeme napríklad citoslovcami pst, hybaj, hej, hľa.

  • Zvuky, ktorými vyslovujeme príkazy domácim zvieratám vyjadrujeme napríklad citoslovcami čihi, hijó, pŕ, heš, šic, kšá.

  • Prírodné zvuky, ktoré vydávajú neživé predmety alebo zvieratá vyjadrujeme napríklad citoslovcami bác, čľup, bum, šuch, frk, mňau, hav, kikirikí, tik-tak, gága, krá, hudri-hudri, cup-cup, mé, mú, bé, cupi-lupi.

 

 

 

Citoslovcia nemenia svoj tvarneohýbajú sa – neskloňujú sa.

 

 

 

Pravopis citosloviec

 

 

  • V citoslovciach často píšeme mäkké i, í aj po tvrdých spoluhláskach.

Príklady:kikirikí, hijó, tik-tak, čihi, chi-chi, mihihi.

  • Mnohé citoslovcia píšeme dvojako.

Príklady: joj alebo jój, jóóój,

alebo vŕŕ,

čary-mary alebo čáry-máry,

cupy-lupy alebo cupi-lupi.

  • Citoslovcia stoja vo vete samostatne, oddeľujeme od ostatnej vety čiarkoualebo výkričníkom.

Príklady:

Aha, už ide.