Už vieme, že eukaryotické organizmy sa rozmnožujú pohlavne alebo nepohlavne. Pri nepohlavnom (u rastlín – vegetatívnom) rozmnožovaní vzniká nový organizmus z jednej alebo viacerých buniek materského organizmu – bez splynutia pohlavných buniek. V prípade pohlavného rozmnožovania vzniká nový jedinec splynutím dvoch haploidných gamét - ktoré po splynutí vytvoria zygotu, ktorá je diploidná a z nej sa vyvinie mnohobunkový organizmus.

 

Organizmus, ktorý sa rozmnožuje pohlavne, má bunky telové a pohlavné (ktoré vznikajú pri mejóze). Každá diploidná telová bunka obsahuje dve haploidné sady chromozómov – jednu od otca a jednu od matky. Všetky telové bunky diploidného organizmu sú tvorené pármi homologických chromozómov obsahujúcich rovnaké väzbové skupiny. V sústave chromozómov jedného pohlavia jeden pár chromozómov tvoria heterochromozómyktoré sa líšia tvarom aj genetickým obsahom. Heterochromozómy – pohlavné chromozómy - poznáme:


  • chromozóm X

  • chromozóm Y


 

Od kombinácie pohlavných chromozómov závisí pohlavie jedinca. Rozdiely medzi samčím a samičím organizmom nie sú však spôsobené len prítomnosťou týchto chromozómov, ale podieľajú sa na nich aj časti genotypu, ktoré nazývame:


  • maskulinné faktory

  • femininné faktory


 

Maskulinné faktory sú génové komplexy prispievajúce k vzniku samčieho pohlavia, a feminilné k vzniku samičieho pohlavia. Väzba na pohlavie sa však netýka len génov. Napríklad, tzv. albinizmus súvisí s pigmentáciou kože.


Pohlavné chromozómy nazývame niekedy aj sexozómy alebo gonozómy. Jeden z  pohlavných chromozómov je vždy párový (zvyčajne väčší), druhý tzv. alozóm je nepárový. 

 

Zdroj:http://www.beltina.org/health-dictionary/sex-chromosome-xy-x-y.html

 

Obr.: Pohlavné chromozómy; kombinácie



V prípade hermafroditov (podobne u semenných obojpohlavných rastlín) vytváranie oddelených pohlavných žliaz závisí na diferenciačných procesoch, ktoré prebiehajú v rámci ontogenézy (t.j. individuálneho vývoja).

 

Autozómy – telové chromozómy – sú (na rozdiel od pohlavných) u oboch pohlaví rovnaké. Ak pri párení vznikne kombinácia pohlavných chromozómov XX – hovoríme o homogametickom pohlaví; kombinácia XY sa nazýva heterogametické pohlavie. Kombinácia YY neexistuje!

 

V bunkách človeka sa nachádza 23 párov chromozómov – t.j. 46 chromozómov. 22 párov z nich sú autozómy – telové (somatické) chromozómy; 1 pár tvoria chromozómy pohlavné.


Zdroj. http://homepage.smc.edu/hgp/history.htm

 

Obr.: Chromozómová „výbava“ zdravého muža: Obrázok ukazuje 23 párov chromozómov, z toho 22 párov sú autozómy; 1 pár (zakrúžkovaný červeným) sú pohlavné, v tomto prípade mužské (XY). Mužské sú spájané so sekundárnymi pohlavnými znakmi – napr, mužské ochlpenie a pod; rozdiely sú viditeľné na pohlavných orgánoch.



Zdroj: http://homepage.smc.edu/hgp/history.htm

 

Obr.: Chromozómová „výbava“ ženy



 

Podľa toho či je homogametickým alebo heterogametickým pohlavím samček alebo samička rozlišujeme nasledujúce typy chromozómového určenia pohlavia (ktorého význam je v tom, že pri párení samčeka so samičkou je zaručená rovnaká pravdepodobnosť vzniku samčích aj samičích potomkov (s prihliadnutím na iné faktory).:

 

  1. Cicavčí typ (typ Drosophila) -  takýto typ má väčšina druhov hmyzu a dvojdomých rastlín, niektoré skupiny rýb a plazov a cicavce (vrátane človeka).

 

V tomto prípade je homogametickým pohlavím samička XX- , teda, samičie pohlavné bunky - vajíčka - obsahujú len chromozóm X. Heterogametickým pohlavím sú pri tomto type samčekovia XY-  pričom sa vytvárajú (v pomere 1 : 1) dva typy pohlavných buniek – spermií: s chromozómom X a s chromozómom Y, pričom o pohlaví budúceho jedinca rozhoduje, ktorá zo spermií oplodní vajíčko. V prípade človeka sa o pohlaví rozhodne v okamihu oplodnenia – ak spermia nesie chromozóm X – narodí sa dievčatko; ak spermia nesie chromozóm Y – vznikne chlapček.

 

K typu chromozómového určenia Drosophila zaraďujeme aj prípady, pri ktorých nepárový pohlavný chromozóm – alozóm – Y - nie je prítomný (neexistuje) a samičky sa liahnu z oplodnených vajíčok –XX a samčekovia z neoplodnených vajíčok.

 

 

Zdroj: http://bio4esobil2009.wordpress.com/category/doubts/

 

Obr: Jednoduchá schéma znázorňujúca kríženie pohlavných chromozómov pri type Drosophila


 

 

  1. Vtáčí typ (typ Abraxas, Limantria) - tento typ sa vyskytuje u vtákov a u niektorých rýb a motýľov. Pre vtáčí typ je charakteristická opačná determinácia pohlavia ako pri type Drosophila. Samčeky sú teda homogametické – ZZ, samičky sú heterogametickým pohlavím – ZW. (Aby sa predišlo nedorozumeniam, pri tomto type sa párový chromozóm označuje „Z“ a nepárový – alozóm – „W“).

 

Zdroj: http://bio4esobil2009.wordpress.com/category/doubts/

 

Obr.: Jednoduchá schéma znázorňujúca kríženie pohlavných chromozómov pri type Abraxas




  1. Typ Habrobracon - ide o zvláštny typ určenia pohlavia. Pri tomto type sa diploidné – samičie - pohlavie označuje XX a haploidné – samčie – X. Vyskytuje sa napríklad u včiel, kde samčekovia – trúdy – sa vyvíjajú partogeneticky z neoplodnených vajíčok (preto sú haploidné). Včelia kráľovná je rovnakého pohlavia ako robotnice (oboje sú XX). Robotnice sú ale všetky sterilné – správny vývin gonád u nich je závislý od výživy v larválnom štádiu (ktorého sa im nedostalo).



Zopakujte si:
1. Vysvetli význam pohlavných chromozómov pri určení pohlavia.
2. Ako voláme génové komplexy, ktoré prispievajú k vzniku samčieho pohlavia?
3. Vysvetli pojem heterogametické pohlavie.
4. Charakterizuj typ determinácie pohlavia Abraxas.

Použitá literatúra:
http://www.ta3k.sk/bio/index.php?option=com_content&view=article&id=111:chromozomove-urenie-pohlavia&catid=55:dedinos-a-pohlavie&Itemid=72
http://www.iam.fmph.uniba.sk/web/sevcovicova/skripta/cge/pdf/genetika-kapitola-5.pdf
http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=7&file=gonozom

Zdroje obrazkov:
http://homepage.smc.edu/hgp/history.htm
http://www.beltina.org/health-dictionary/sex-chromosome-xy-x-y.html
http://bio4esobil2009.wordpress.com/category/doubts/