Je to látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom. V minulosti používaná definícia prvku ako látky, ktorá je nedeliteľná na ďalšie zložky s inými chemickými vlastnosťami bola zamietnutá, nakoľko nebrala do úvahy rozdielné vlastnosti izotopov (najmä pri atómoch s nízkym protónovým číslom). Rozhodujúcim kritériom odlišnosti jednotlivých prvkov je protónové číslo, štruktúra elektrónových obalov jednotlivých prvkov zasa determinuje ich chemické vlastnosti. V súčasnosti poznáme 117 chemických prvkov, z toho 94 sa vyskytuje na Zemi, zvyšných 23 bolo umelo pripravenýchJednotlivé chemické prvky sa označujú značkami (symbolmi), táto tradícia pochádza už odalchymistov. Súčasný systém značenia zaviedol Berzelius, ktorý použil písmená latinskej abecedy a značky odvodil od latinských názvov prvkov, pričom značky sa uvádzajú veľkými písmenami, v prípade viacpísmenových kombinácií je veľké iba prvé písmeno (napr. Hydrogenium - vodík, Ferrum - železo). Protónové, nazývané tiež atómové číslo udáva počet protónov v atómovom jadre. Je označované písmenom Z. Kedže protóny majú kladný náboj, počet elektrónov v obale atómu je zhodný s protónovým číslom, ak je atóm elektroneutrálny. Protónové číslo charakterizuje jednotlivý prvok.Pôvodne protónové číslo označovalo hlavne polohu prvku v periodickej tabuľke. Ak by sa tabuľka zoradila podľa atómovej hmotnosti prvkov, niektoré prvky by sa dostali na zlé miesto (napríklad jód a telúr by v tejto tabuľke mali prehodené miesta). Čísla, ktoré udávajú poradie zodpovedajúce chemickým vlastnostiam, sú práve protónové čísla.