Vzájomná nedôvera veľmocí

     Už na konci vojny bolo zrejmé, že spojenectvo medzi východom a západom v protihitlerovskej koalícii začína mať trhliny. Nepriateľské postoje vyrástli zo vzájomnej nedôvery. Premiér Veľkej Británie, Churchill, Stalinovi neveril. Antipatia vychádzala z jeho skúsenosti, z toho, ako sa sovietsky diktátor správal  v roku 1939 sťa okupant v Poľsku a agresor vo Fínsku. Spojenci tiež sledovali Stalinov postup v Poľsku, na jeseň 1944, keď tento nechal z taktických dôvodov  vykrvácať povstanie poľských vlastencov proti fašistom. Sovieti svoju nedôveru vyargumentovali správaním sa západných spojencov pri otvorení západného frontu. Vyčítali im, že úmyselne toto otvorenie brzdili. Realita bola však taká, že títo medzitým bojovali v Afrike a neskôr sa vylodili v Taliansku.

     Antipatie vyvolávala aj  otázka atómovej bomby. Západ mal pred východom vo výskume využitia atómovej energie náskok. Zvrhnutie bomby na Hirošimu a Nagasaki    ešte viac posilnilo podozrievavý postoj Rusov. Nakoniec, samotný Churchill vo svojom slávnom prejave na univerzite vo Fultone (marec 1946), prvýkrát spomenul pojem železná opona, ktorý mal charakterizovať obdobie nepriateľstva bývalých spojencov.


                                                        Tzv. Veľká trojka

Konferencia na Jalte a v Postupime  

    Ciele rokovania  konferencií by sa dali zhrnúť do štyroch bodov:

1. Spôsob ukončenia vojny a ako sa naloží s porazeným Nemeckom.

2. Otázka založenia Spoločnosti národov, pričom Rooseveltovou snahou bolo, aby organizácia   

    zahŕňala aj ZSSR.

3. Problém vojny proti Japonsku.  Bolo potrebné, aby ZSSR pomohli USA napadnutím   

    Japonska v Mandžusku.

4. Otázka východnej Európy – Stalin tu chcel uplatniť svoje predstavy o sférach vplyvu.

     Čo sa týka 4. bodu, Stalinovou predstavou bolo vytvorenie spoločenstva komunistických krajín, na ktorých čele by boli spoľahliví komunistickí predstavitelia. Stalinov prísľub o tom, že vo východoeurópskych krajinách prebehnú slobodné demokratické voľby ostal nenaplnený.

     Konferencia v Postupime (júl-august 1945) – sa týkala hlavne povojnového usporiadania sveta. Mocnosti, ktoré zastupovali ich hlavné osobnosti (USA – prezident Truman, Británia – premiér Attlee a ZSSR – Stalin) venovali veľa času otázke povojnového Nemecka. Dohodlo sa, že sa s Nemeckom bude zachádzať ako s jedným celkom, za ktorý bude zodpovedať spojenecká rada štyroch veliteľov, pričom každému z nich podliehalo jedno okupačné pásmo. Za dôležitú uznali spojenci otázku denacifikácie a demilitarizácie Nemecka.

Pozícia USA po roku 1945

     USA vyšli z druhej svetovej vojny ako najsilnejšia veľmoc. Navyše, politika prezidenta Trumana, ktorý nastúpil do úradu po smrti Roosevelta, nebola izolacionistická, ale naopak, USA sa chceli aktívne zapájať do diania vo svete, pričom najmarkantnejšie boli dva spôsoby:

1. Angažovanie sa v Európe v pomoci pri obnovovaní zničenej infraštruktúry, podnikov                      

    a humanitárnej pomoci -  USA prišli s plánom pomoci Európe,  Marshallovým plánom a tiež plánom              

    UNRRA (Správa  Spojených národov na  pomoc  a obnovu).

2. Bránenie rozšíreniu komunizmu prostredníctvom politiky zadržiavania, ktorú reprezentovala  tzv.  

    Trumanova doktrína (marec 1946).

    

     Spojené štáty sa zaviazali, že budú poskytovať pomoc všetkým  štátom, ktoré budú ohrozené komunistickým prevratom.   V Európe  sa to ukázalo napríklad pri   občianskej vojne v Grécku, kde bojovali monarchisti s komunistami. Pomoc monarchistom poskytla Veľká Británia a Spojené štáty, komunisti utrpeli  porážku.

     Marshallov plán prepájal prvý  aj druhý bod zahraničnej politiky USA. Okrem humanitárneho a ekonomického aspektu, stal sa aj  nástrojom politiky zadržiavania. Vyhlásil ho štátny tajomník USA, George C. Marshall v roku 1947. Nebol určený len pre krajiny západnej Európy, ale aj pre ZSSR, Československo a Poľsko. Stalin  však z politických dôvodov plán odmietol a donútil predstaviteľov Československa a Poľska k  tomu istému kroku.  Československo pôvodne chcelo plán využiť, ale po predvolaní jeho ministra  zahraničných vecí do Moskvy, Jana Masaryka, od jeho využitia odstúpilo. On sám sa neskôr na margo rokovaní v Moskve vyjadril, že do Moskvy išiel ako minister suverénneho štátu a vrátil sa ako  Stalinov poskok. V rokoch 1948 až 1952 dostala Európa v rámci plánu pomoc asi 14 mld. dolárov.  Z dôvodu rozdelenia pomoci vznikla v roku 1948 Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC).

     Tým, že Stalin plán ako taký odmietol, došlo ešte k väčšiemu vyhraneniu sa dvoch blokov proti sebe. V roku 1949 vznikla na východnej strane bariéry RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci) – bola to hospodárska organizácia krajín východného bloku, v podstate slúžila na to, aby Moskva mohla ovládať svoje satelity aj v hospodárskej oblasti.

 

Rozdelenie na dva bloky:

     Na ovládanie a koordinovanie vývoja vo východnom bloku slúžilo Stalinovi Informbyro, ktoré vzniklo v roku 1947 (patrili do neho aj komunistické strany Francúzska a Talianska). Do roku 1948 do tejto organizácie patrila aj Juhoslávia – tá však bola vylúčená. Najvyšší komunistický predstaviteľ, J.B. Tito, totiž nehodlal akceptovať Stalinovu nadvládu. Výsledkom pôsobenia ZSSR bolo, že do roku 1948 prebehol vo všetkých krajinách východného bloku komunistický prevrat.

     Postoj ZSSR vo vzťahu k východným štátom a tiež jeho snaha o vytlačenie spojencov zo západného Berlína, viedli západ k tomu, aby prehodnotili obrannú stratégiu. Výsledkom bolo založenie NATO v roku 1949, ktoré zaručovalo 11 zakladajúcim štátom pomoc v prípade napadnutia.

 



Zopakujte si:
1. Aké boli dôvody nedôvery západných veľmocí voči ZSSR?
2. Akým spôsobom chceli USA pomôcť zničenej Európe?
3. Charakterizujte dva základné ciele zahraničnej politiky USA v období bezprostredne po druhej
svetovej vojne.
4. Aké boli ciele ZSSR vzhľadom na krajiny východnej Európy?
5. Za akých okolností a za akým účelom vzniklo NATO?


Použitá literatúra:
HÁJEK, M. a kol.: Svět a Československo ve 20. století. 1.vyd. 1990. HORIZONT. Praha. ISBN 80-7012-040-1
PARTOS, G.: Studená vojna očami východu a západu. 1.vyd. 1994. PTK-ECHO. Bratislava. ISBN 80-88753-04-X


Zdroje obrazkov:
http://www.mocr.army.cz/assets/informacni-servis/zpravodajstvi/velka-trojka-v-teheranu--churchill-s-rooseveltem-zde-stalinovi-oznamili-provedeni-invaze-v-kvetnu-1944-foto-vhu.jpg