Vypracovala: Juráková Beata



V polovici 19. storočia bolo Taliansko rozdrobené na 10 štátov. V krajine bolo feudálne zriadenie, čo sa prejavovalo ekonomickým a politickým úpadkom. Južné časti boli zaostalou agrárnou krajinou a v severných, v ktorých tiež prevládalo poľnohospodárstvo, sa čiastočne rozvíjal aj priemysel (napr. Miláno a Turín). Hlavným dôvodom, ktorý Talianov nútil k zjednoteniu, bola nadvláda Rakúšanov nad severným Talianskom. Preto sa talianski vlastenci snažili o likvidáciu rakúskej nadvlády, prekonanie rozdrobenosti a najmä o vytvorenie jednotného národného štátu.

 

 

Risorgimento - boj za zjednotenie Talianska

 

Risorgimento (doslova „opätovný rozkvet“ alebo „obrodenie“) bol politický a spoločenský proces zjednotenia jednotlivých štátov na Apeninskom polostrove do jedného. Najčastejšie sa ohraničuje rokmi 1815 (Viedenský kongres) - 1848/1849 (revolúcia 1848/1849) - 1870 (pripojenie Ríma)/ 1871 (koniec Francúzsko-pruskej vojny).

Poporážke Napoleona I. a Viedenskom kongrese (1815)si 4 európske mocnosti (Anglicko, Rusko, Prusko a Rakúsko) rozdelili moc v Európe. Na základe tohto delenia si Rakúsko privlastnilo severotaliansku Lombardiu a Benátky s okolím. Stred Talianska ovládal pápež a juh neapolský kráľ z rodu Bourbonovcov. Od roku 1820 silnelo v Taliansku hnutie za zjednotenie, vedené spolkom karbonárov (v preklade „uhliarov“, pretože pochádzali spomedzi výrobcov dreveného uhlia v juhotalianskych horách). Centrá boli v Neapolsku a Piemonte, ale rakúskej armáde sa toto hnutie podarilo potlačiť a upevniť si vplyv v Taliansku.

Revolúcia v roku 1848/1849, ktorá sa prehnala Európou, zasiahla aj Taliansko. Začala sa na Sicílii, kde bol kráľ Ferdinand II. donútený zaviesť ústavu. Po Sicílii sa tak stalo na Sardínii, kde kráľ Karol Albert tiež vydal ústavu. Revolúcia sa šírila celým Talianskom a bola namierená proti rakúskej nadvláde. Rakúšania využili nejednotnosť Talianov a revolúciu potlačili. Sardínsky kráľ Karol Albert sa vzdal titulu v prospech svojho syna Viktora Emanuela II., ktorý začal úspešne realizovať hospodárske reformy a hľadať diplomatickú podporu v zahraničí.


10 talianskych štátov v 19. storočí (Savojsko, Sardínia, Lombardsko, Benátsko, Modena, Toskánsko, Piemont, Cirkevný štát, Neapolsko, Sicília)


Zdroj:http://www.infofila.cz/filatelia/geofila/images/talians.jpg



 

Boj za zjednotenie Talianska (1859 – 1870)

 

Boj za nezávislosť a zjednotenie Talianska pokračoval.V roku 1852 sa v Sardínsko-piemontskom kráľovstve stal za vlády kráľa Viktora Emanuela II. ministerským predsedom Camillo Cavour. Ten sa usiloval o zjednotenie Talianska diplomatickou cestou a so zahraničnou pomocou. Za spojenca si vybral Francúzsko na čele s Naopleonom III. Francúzsko, za odstúpenie Savojska a Nizzy, pomohlo sardínskej armáde vo vojne proti Rakúsku, ktorá vypukla v roku 1859. 24. júna 1859 bolo Rakúsko porazené v bitke pri Solferine. K Sardíniibolo pripojené Lombardsko. Porážka Rakúska spôsobila vypuknutie povstania v Parme, Modene a Toskánsku. Do udalostí vstúpil ďalší hrdina zjednotenia Talianska – Giuseppe Garibaldi. V máji 1860 sa Garibaldi s dobrovoľníkmi preplavil na Sicíliu a postavil sa na čelo povstania proti neapolskému kráľovi. Tento „pochod tisícich“ priniesol dobytie a pripojenie južného Talianska (Sicílie a Neapolského kráľovstva) k Sardínii-Piemontu a slávu Garibaldimu, ktorý sa stal talianskym národným hrdinom.


 

Zjednotené Taliansko

 

Zjednotenie Talianska bolo vyhlásené 17. marca 1861. Hlavným mestom sa stal Turín, panovníkom Talianskeho kráľovstvasa stal kráľ Viktor Emanuel II. Snažil sa o pripojenie tzv. cirkevného štátu-Ríma (v rukách Francúzov) a Benátok (tie ostali v rukách Rakúšanov do roku 1866).

Rím (aj Vatikán) bol pripojený k Talianskému kráľovstvu až v septembri1870, keď Taliani využili vytlačenie Francúzov z Ríma (po porážke Francúzska Pruskom). Rím bol 9. októbra 1870 vyhlásený za hlavné mesto Talianska.

Zjednotenie Talianska sa podarilo uskutočniť aj vďaka diplomacii, aj vďaka ľudovému hnutiu. V poslednej fáze sa bolo zjednotenie ukončené sardínskou buržoáziou, veľkostatkármi a savojskou dynastiou (Viktor Emanuel II.).


Viktor Emanuel II.

Zdroj:http://static.howstuffworks.com/gif/willow/victor-emmanuel-ii0.jpg



 

Dvaja predstavitelia, ktorí sa zaslúžili o zjednotenie Talianska boli:


Giuseppe Garibaldi (1807 - 1882)

 

Taliansky národný hrdina, generál, bojovník za zjednotenie Talianska, od roku 1833 príslušník hnutia Mladé Taliansko. Bojoval proti Rakúšanom už roku 1834, 1848-1849. Roku 1859 sa so svojimi dobrovoľníkmi vyznamenal v bitkách pri Magente a Solferine. Na jar 1860 vypuklo povstanie roľníkov proti neapolskému kráľovi a Bourbonovcom, ku ktorému sa v máji pridal aj Garibaldi. Mal veľkú morálnu podporu v domorodom obyvateľstve, ktoré sa pridávalo k jeho dobrovoľníckej armáde. Roku 1860 viedol legendárny „pochod tisícich“ vlastencov, ktorý sa skončil oslobodením južného Talianska. Zjednotil ho a pripojil k Sardínii -Piemontu.


Giuseppe Garibaldi

Zdroj:http://www.iicbelgrado.esteri.it/IIC_Bratislava/webform/..%5C..%5CIICManager%5CUpload%5CIMG%5C%5CBratislava%5Cgaribaldi2.jpg

 

 

 

Camillo Benso, gróf di Cavour (1810 - 1861)

 

Camillo Benso, gróf di Cavour alebo Camillo Cavour bol v rokoch 1852–1861 (s prestávkou) predseda vlády Sardínsko-piemonstského kráľovstva a v roku 1861 krátko prvý predseda vlády Talianska. Bojoval za zjednotenie Talianska na diplomatickom poli, bol spolutvorcom talianskej ústavy. Ako politik a podnikateľ podporoval rozvoj priemyslu, výstavbu železníc a prístavov. Sám založil továreň na umelé hnojivá a snažil sa o modernizáciu poľnohospodárstva.

 

Camillo Benso, gróf di Cavour

Zdroj:http://www.probertencyclopaedia.com/j/Camillo%20Cavour.jpg



 

Vznik Červeného kríža

 

Bitka pri Solferine (1859) vošla do dejín nielen porážkou Rakúska, ale stala sa podnetom pre založenie zdravotníckej organizácie Červený kríž. S myšlienkou na založenie takejto organizácie prišiel Švajčiar Henri Dunant (1828 – 1910), priamy svedok solferinskej bitky.

V auguste 1864 uzavrelo 16 štátov na konferencii v Ženeve dohodu o pomoci raneným a chorým vojakom za vojny. Za ochranný znak bol vybraný červený kríž v bielom poli (ako opak švajčiarskej zástavy) a štáty sa zaviazali, že budú počas vojny rešpektovať označenie Červeného kríža a nebudú na takto označené budovy, autá alebo stany útočiť. Zaviazali sa aj rešpektovať zranených. Dnes sídli Medzinárodný výbor Červeného kríža v Ženeve (Švajčiarsko). V jednotlivých krajinách pôsobí tiež ako Červený polmesiac, Červená Dávidova hviezda a Červený Diamant. Organizácia je nositeľkou Nobelovej ceny za mier z rokov 1917 a 1944. Deň narodenia Henriho Dunanta - 8. máj - je od roku 1948 Deň Červeného kríža.


Henri Dunant

Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Henry_Dunant-young.jpg



Červený kríž                                        Červený diamant

Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_the_Red_Cross.svg                                  Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_the_Red_Crystal.svg

 

 

Červená Dávidova hviezda                          Červený polmesiac

Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Red_Star_of_David.svg                                 Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_the_Red_Crescent.svg




Úlohy:

1. Čo bolo hlavným dôvodom zjednotenia Talianska?

2. Ktorí dvaja predstavitelia sa najviac zaslúžili o zjednotenie Talianska?

3. Ako a kedy prebiehalo zjednotenie Talianska?

4. Čo vieš o vzniku Červeného kríža?

 

Použitá literatúra:

1. Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001

2. Charvát, J.: Svetové dejiny, SPN, Bratislava 1968

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cerven%C3%BD_kr%C3%AD%C5%BE

3. Harenberg, B.: Kronika lidstva, Fortuna Print, Bratislava, 1992


Obrazové materiály:

http://www.infofila.cz/filatelia/geofila/images/talians.jpg

http://static.howstuffworks.com/gif/willow/victor-emmanuel-ii0.jpg

http://www.iicbelgrado.esteri.it/IIC_Bratislava/webform/..%5C..%5CIICManager%5CUpload%5CIMG%5C%5CBratislava%5Cgaribaldi2.jpghttp://www.probertencyclopaedia.com/j/Camillo%20Cavour.jpg

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Henry_Dunant-young.jpg

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_the_Red_Cross.svg

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_the_Red_Crystal.svg

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Red_Star_of_David.svg

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_the_Red_Crescent.svg