Všetky udalosti minulosti sa stali v určitom čase.

 

PRÍRODNÝ ČAS A JEHO MERANIE

 

Kalendáre

 

Kalendár je súpis dní a mesiacov jedného roka.

 

Ľudia odpradávna potrebovali merať čas. Všímali si kolobeh prírody, striedanie zimy a leta, dňa a noci. Podľa toho rozdelili čas na dni, týždne, mesiace a roky. Tak vytvorili kalendár prírodného času.

 

Julius Caesar – rímsky cisár – asi pred 2000 rokmi zaviedol pravidlo, že prírodný čas v jeho ríši sa bude počítať podľa pohybu Slnka na oblohe.


Juliánsky kalendár je kalendár, ktorý zaviedol v roku 45 pred Kr. Julius Caesar
Tento kalendár pred približne 500 rokmi upravil pápež Gregor XIII a my používame dodnes.

 

Gregoriánsky kalendár je kalendár nazvaný podľa pápeža Gregora XIII., ktorý bol prijatý v roku 1582. Jeho cieľom bolo odstránenie nesúladu medzi dĺžkou trvania kalendárneho a slnečného roku.

 

 

Iné kalendáre

 

Egypťania týždeň delili na 10 dní. Začiatok roka začínali v ten deň, keď sa na oblohe objavila hviezda Sírius (19. alebo 20. júla).

Egyptská ríša sa rozprestierala na okraji púšte, preto život Egypťanov úplne závisel od striedania období záplav a sucha pri rieke Níl. Príchod záplav sa stal základom počítania času, a preto základom ich kalendára.

 

Starý rímsky kalendár mal najskôr 9 dní.


Aténčania v starovekom Grécku začínali rok v deň letného slnovratu (21.júna).


Náš kalendár: má 7 dní v týždni, začiatok roka je 1. januára.

 


 

Prijatie gregoriánskeho kalendára v Európe

Krajina

Rok prijatia

Krajina

Rok prijatia

Švajčiarsko 1583 Nemecko 1699
Flandry 1583 Švédsko 1700
Holandsko kat. 1583 Dánsko 1700
Morava 1584 Anglicko 1752
Česko 1584 Rusko 1918
Poľsko 1586 Juhoslávia 1919
Slovensko 1587 Rumunsko 1919
Maďarsko 1587 Grécko 1923
       



 



Použitá literatúra:
1. Tonková,M. Miháliková, M.: Dejepis pre 5. ročník základných škôl
2. Wikipedia