BRESTOV - moja dedina

 

Brestov (okres Prešov, lebo na Slovensku sú dva – druhý je pri Humennom) je malá dedina. Leží v Košickej kotline v doline rovnomenného potoka. Nachádza sa  v juhovýchodnej časti Prešovského kraja, v pohorí Slanské vrchy. Dnes má obec rozlohu 1307 ha. Jej veľkosť sa v minulosti viackrát menila.

Prvá písomná zmienka o dedine je z roku 1229. Vtedy sa spomína vo varadínskom registri. Jej menom bolo vtedy Borozlou. Zo starých listín sa nedá presne určiť, kto a kedy dedinu založil. Borozlou sa už spomína ako majetok, ktorý dostal Peter, syn Petra, od kráľa Mikuláša.

V štrnástom storočí Brestov a južná časť dediny Mirkovce patrili cirkvi. V roku 1342 podľa starých kníh už bol v dedine kostol, dokonca tu bola fara. Vtedy sa už Brestov opisuje ako vyvinutá dedina.

Dnes je v dedine 140 domov, ale len 120 domov je obývaných. Spolu v dedine žije 464 ľudí, z nich je 90 detí. Počet obyvateľov obce sa mení. Za rok zomrie približne 6 ľudí a asi 5 detí sa každý rok narodí. Zaujímavosťou je, že jedna obyvateľka (Veronika Lazúrová) sa dožila 103 rokov veku.

Brestov je obkolesený veľkým okruhom zmiešaného lesa. Najvyššie položeným miestom je vrch Zobraná. Jeho nadmorská výška je 627 m nad morom.

Aj meno Zobranej nebolo stále slovenské. Podľa starých kníh bolo jej meno aj maďarské, aj germánske, podľa toho, komu dedina patrila. Okrem toho sa tiež nedá presne určiť, či prvé meno tohto vrchu bolo slovenské alebo maďarské.

Lesy okolo obce sú bohaté na zásoby vody. Nad obcou vyvierajú tri pramene. Z nich má dedina vodu. Spoločný vodovod si ľudia z dediny postavili v roku 1964. Dnes je už starý, Potrebuje opravu.

Stredom dediny tečie malý potôčik. Za dedinou sa vlieva do Brestovského potoka (predtým sa volal aj Mirkovský potok).

O minulosti dediny sa dozvedáme z kroniky. Kronika sa v obci začala písať v roku 1933. Prvým kronikárom bol pán učiteľ Banhégyi. Škoda, že nové správy o dedine a jej živote v nej nie sú.

Obec má i svoje pečatidlo a erb. Na pečatidle (je z r. 1867 a je uložené je v zbierke pečatidiel Šarišského múzea v Bardejove) v  kruhopise v maďarskom jazyku je uvedené: SAROS MEGYE BOROSZLO KÖZSEG 1867 (Šarišská župa obec Brestov). V pečatnom poli je vyobrazený doprava otočený jazdec držiaci v pravej ruke vytasenú šabľu. Kôň je nad kamenistou pažiťou stvárnený v skoku. Rytec pravdepodobne prevzal motív z rodového erbu, pretože v obecných pečatiach sa tento symbol vyskytuje zriedka. Či je to pravda, to sa  nepodarilo zistiť.

Obecný erb znie: V modrom štíte nad striebornou kamenistou pažiťou červeno odetý jazdec s čiernou čiapkou, čižmami a zlatým kabátom držiaci v pravej pozdvihnutej ruke zlatú šabľu, po ľavom boku zlatá pošva, sediaci na cválajúcom striebornom koni v zlatej zbroji.

Nad  dedinou stojí kostol. Postavili ho v roku 1782 jezuiti. Je zasvätený sviatku Nanebovzatia  Panny Márie. Väčšina obyvateľov obce je rímsko-katolíckeho vierovyznania.

Podľa kroniky však vieme, že v dedine už dávno boli spolky – spolok záhradnícky, dobrovoľný požiarny zbor a Jednota. Okrem toho deti a mládež z dediny hrávali divadlo. Dnes je v dedine telovýchovná jednota (futbalisti) a skauti.

Aby dedina rástla a ľudia v nej chceli bývať, už dávno v dedine bola postavená škola. Bolo to ešte v roku 1901. Dnes už škola v obci nie je.

V roku 1959 bolo v dedine založené Jednotné roľnícke družstvo. Do neho dali svoje zeme, zvieratá a nástroje všetci gazdovia. Pestovaniu obilia, zemiakov, zeleniny a ovocia a chovaniu zvierat sa v dedine ešte stále venuje veľká časť obyvateľov.

V roku 1959 bola do domov zavedená i elektrina a v roku 1997 aj plyn. Obyvatelia dediny si plánujú postaviť aj dom smútku a opraviť alebo postaviť nový vodovod.

O dedine, jej ľuďoch a okolí sa však môžu ostatní obyvatelia Slovenska dozvedieť len z rozprávania ľudí, ktorí v Brestove žijú.  Nie je o ňom napísaná žiadna knižka a ani v časopisoch alebo na internete sa o ňom nehovorí. To je možno škoda, lebo sa nachádza iba 26 km od Košíc a iba 18 km od Prešova (čo sú dve najväčšie mestá vo východoslovenskom regióne) a má prekrásne prostredie.

 

Toto je moja dedina. Taká, ako veľa iných na Slovensku. Ale len Brestov je moja rodná dedina a ja ju mám rada.