Vypracoval: L. Petrovič

 

 

 

Väčšina západnej a strednej Európy bola kedysi pokrytá listnatými opadavými lesmi skladajúcimi sa z dubov, jaseňov, brestov, bukov a briez. Rozsiahle oblasti Škandinávie a severozápadného Ruska stále pokrývajú severské ihličnaté lesy zložené z jedlí, smrekov a borovíc. Ešte ďalej na sever tieto lesy strieda tundra. Trávnaté stepi pokrývajú suché oblasti na východe. V najjužnejších oblastiach Európy, na pobreží Stredozemného mora, prevažuje riedky lesný porast a kroviny.


petrovic


 

 

Lesné spoločenstvá


petrovic

 

 

Severský boreálny les

Boreálne ihličnaté lesy patria k najkompaktnejším a najrozsiahlejším biómom Zeme. Sú rozšírené len na severnej pologuli. Na južnej pologuli nie sú priaznivé podmienky na ich rozšírenie. Limitujúcim faktorom pre rozšírenie boreálnych ihličnatých lesov je predovšetkým teplota. Leto je krátke a teplé, priemerná teplota v najteplejšom mesiaci vystupuje na 10° až 20°C. Zimy sú studené s priemernými teplotami v najchladnejšom mesiaci –10° až –35°C, minimálne teploty klesajú až pod –50°C. Druhové zloženie boreálnych ihličnatých lesov je veľmi chudobné. V stromovej etáži sú zastúpené z ihličnatých stromov len zástupcovia rodov smrek (Picea sp.), borovica (Pinus sp.), jedľa (Abies sp.) a smrekovec (Larix sp.). Z listnantých stromov sa uplatňujú tie, ktoré rýchlo obnovujú asimilačné orgány, ako napr. rody breza (Betula sp.), jelša (Alnus sp.), vŕba (Salix sp.) a jarabina (Sorbus sp.). Medzi typické cicavce tajgy patria los mokraďový (Alces alces), jeleň a bobor európsky (Castor fiber). Zo šeliem sú tu zastúpené medvede hnedé (Ursus arctos), vlky dravé (Canis lupus), rysy ostrovidy (Lynx lynx), líšky hrdzavé(Vulpes vulpes). V korunách stromov sú bežné veveričky, z vtákov krivonosy (Loxia sp.), orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes), čížiky (Carduelis sp.), dravce ako myšiak severský (Buteo lagopus) a iné.


 

petrovic

 

Lesy mierneho pásma

Patria k nim dúbravy a bučiny, ktoré tvoria dominantný typ ekosystému v nížinách, pahorkatinách a nižších hornatinách v strednej Európe, a teda i v Slovenskej republike. V bióme množstvo zrážok a teploty sú rovnomernejšie rozdelené počas roka, čo prináša mierne zimy i letá. Priebeh teploty a zrážok závisí od vzdialenosti od oceánu. Vo väčšine miest sa klíma vyznačuje 4 – 6 teplými mesiacmi, medzi ktorými júlový mesačný priemer sa blíži, alebo presahuje priemer 20°C. Vzdialenosť od oceánu sa prejavuje hlavne na zimných teplotách – niektoré oblasti majú mesačné priemery pod nulou, iné málo stupňov nad nulou. Priemerné ročné teploty sú okolo 10°C. Listnaté lesy sú tu zastúpené predovšetkým bukovými a dubovými lesmi. V ich stromovom poschodí dominujú len 1 – 2 druhy a to v bukových lesoch buk lesný (Fagus sylvatica), ku ktorému sa na ťažších pôdach pripája hrab obyčajný (Carpinus betulus) a v dubových lesoch dub zimný (Quercus petraea), dub letný (Quercus robur) a hrab obyčajný. Veľkých drevnatých lián nie je mnoho, v Európe rastú napr. brečtan popínavý (Hedera helix) a zimolez popínavý (Lonicera periclymenum). V európskych listnatých lesoch bol ešte koncom 17. storočia bežne rozšírený zubor európsky (Bison bonasus), ktorý dnes žije iba vo zverniciach a prísnych rezerváciach. Spomedzi všežravcov sú tu zastúpené sviňovité napr. sviňa divá (Sus scrofa). Z predátorov stojacich na vrchole potravinového reťazca sú v tomto bióme zastúpené medvede, líška hrdzavá (Vulpes vulpes) Výsledkom pôsobenia dlhodobých civilizačných tlakov je skutočnosť, že prírodný charakter oblastí pôvodných lesov sa mení buď úplným vyťažením (vyrúbaním) lesov, alebo ich premenou na lesné plantáže.


 

petrovic

 

Stredomorské lesy

Stredomorské tvrdolisté lesy sa vytvorili na oboch pologuliach medzi 30°- 40° zemepisnej šírky, vždy na západnej strane kontinentov. Najväčšou oblasťou je európska stredomorská oblasť (Stredozemie), ku ktorej patrí väčšina Iberského polostrova, Korzika, Sardínia, nížiny Talianska a Grécka, západné a severné Turecko, Predný východ, sever Maroka, Alžíru a Tunisu. Priemerné ročné úhrny zrážok sa pohybujú v rozsahu 500 – 600 mm, v niektorých oblastiach však dosahujú hodnotu 800 – 900 mm, pričom najmenej 5 mesiacov je vlhké obdobie. Výdatné zimné dažde stačia pôdu dostatočne zásobiť vlahou. Rieky a potoky sú v zime plné vody. Priemerné ročné teploty dosahujú 15°C, v zime sa udržujú okolo 10°C, v lete sú mesačné priemery medzi 18 –20°C. Pre lesy v Stredozemí je vynikajúcim indikátorom rozšírenie olivovníka európskeho (Olea europaea), duba cesmínovitého (Quercus ilex) a borovice halepskej (Pinus halepensis). V tej istej oblasti, avšak na nevápencových pôdach rastie dub korkový (Quercus suber). Zo stavovcov k typickým zástupcom stredozemnej fauny patria plameniak červený (Phoenicopterus ruber), vyskytujúci sa v početných kŕdloch v ústi rieky Rhon. K charakteristickým druhom vtákov v tejto oblasti patria i včelárik zlatý (Merops apiaster) a krakľa belasá (Coracias garrulus). Z divokých oviec má pôvod v tejto oblasti muflón obyčajný (Ovis musimon), ktorý tu bol pôvodne početne zastúpený. Jedinou opicou stredozemskej oblasti je makak magot (Macaca silvanus). K predátorom patrí vzácny rys španielsky (Lynx pardynus). Malé spoločenstvo žije na gibraltarských skalách. Stredomorské lesy sú veľmi ovplyvnené ľudskou spoločnosťou, ktorá na úrodných pôdach rozvíja už od staroveku poľnohospodárstvo a hostí i priemyslové civilizácie. Podporou pre rozvoj týchto kultúr bola i námorná doprava, ktorá zároveň zvyšovala tlak na ťažbu dreva v lesoch.


 

 

Travinno bylinné spoločenstvá


petrovic

 

Severská tundra

Tundra je podobne ako tajga súvislý rozsiahly bióm pokrývajúci veľké plochy v arktickej oblasti. V Európe ju nájdeme pozdĺž severného pobrežia Škandinávie a európskej časti Ruska. Ročná priemerná teplota je v tundrách nižšia ako 0°C. V zime klesajú teploty v tundre až na -40°C a väčšinu roka (niektoré oblasti až 9 mesiacov) je pokrytá snehom. Teplota je teda limitujúcim faktorom v tomto bióme. Vegetačné obdobie závisí od dĺžky trvania letného oteplenia (nad 5 – 6°C). V tundre dosahujú priemerné teploty najteplejšieho letného mesiaca 6 až 10°C. Priemerné ročné zrážky v tundre sú veľmi nízke a pohybujú sa zväčša medzi 200 až 300 mm. Tundra je vlastne vlhké arktické trávnaté spoločenstvo, v ktorom prevládajúlišajníkytrávyostrice a zakrpatené dreviny, najmä brezy (Betula sp.), krovinaté vŕby (Salix arctica) a borovica kosodrevinová (Pinus mugo). Výška krov nie je väčšia ako výška snehovej pokrývky (30 – 40 cm), pretože ak čokoľvek začne vytŕčať nad úroveň snehu, zakrátko podľahne krutému vetru. Medzi otužilé druhy vtákov, ktoré žijú v tundre celý rok, patria snehule tundrové (Lagopus lagopus), sovy belane tundrové (Nyctea scandiacakrkavce(Corvus corax). Jedným z mála tundrových druhov cicavcov je lumík pestrý (Lemmus lemmus), sob polárny (Rangifer tarandus), z predátorov líška polárna (Alopex lagopus) alebo vlk dravý (Canis lupus).


 

petrovic

 

Stepi mierneho pásma

Nájdeme ich v panónskej oblasti (pusta) a vo východnej Európe. Obdobie vegetačného kľudu je tu v zime a v lete. Obdobie vegetačného rozkvetu na jar a na jeseň. Leto býva veľmi suché a mnoho organizmov ho prečkáva v kľudových štádiách (anabiózaestivácia). Ročný úhrn zrážok sa pohybuje v rozmedzí 300 – 500 mm. Na severnej hranici s biómom opadavéholistnatého lesa sa vytvorila prechodná lesostep. V dnešnej dobe sú tieto lesostepi premenené na ornú pôdu. Maďarská step nazývaná pusta je antropogénne podmienená step, pričom tu boli ľudskou činnosťou v priebehu dejín vyklčované stromy. Prevahu tu majú zoskupenia tráv. Z iných taxónov v Európskej stepi nájdeme napr. šalviu lekársku (Salvia officinalis) alebo endimit limonku Gmelinovu podunajskú (Limonia gmelinii hungaricum). V mokradiach a vodných biotopoch bolo zistených viac ako 330 druhov vtákov. V remízkach a stromoradiach hniezdi sokol kobcovitý (Falco vespertinus), sokol rároh (Falco cherrug), orol kráľovský(Aquila heliaca), myšiak hrdzavý (Buteo rufinus). Nezalesnené biotopy obýva drop veľký (Otis tarda), prepelica poľná (Coturnix coturnix), jarabica poľná (Perdix perdix), ležiak úhorový(Burhinus oedicnemus), prieložník stepný (Glareola pratincola), škovránka krátkoprstá(Calandrella brachydactyla) a z cicavcov syseľ pasienkový (Citellus citellus). Počas jarných a jesenných ťahov popri iných druhov zastavuje kvôli odpočinku aj žeriav popolavý (Grus grus).


 

petrovic

 

Lúky

Lúka je vegetačná formácia bez poschodia drevín, ktorú tvoria prevažne trávy, ale aj inébyliny, v Európe sú podmienené ľudskou činnosťou. Pasienok je pozemok s prevažne bylinným nízkym vegetačným krytom, slúžiaci predovšetkým ako zdroj potravy rôznym druhom bylinožravcov, hlavne na pastvu poľnohospodárskych zvierat, ako sú kravyovce,kozykone a ďalšie. S termínom pasienok sa bežne stretávame skôr v spojení horský pasienok. Ako pasienky slúžia často horské či podhorské lúky (hole), pastva poľnohospodárskych zvierat tu môže prebiehať úplne voľne (v strednej Európe typicky vAlpách v niektorých alpských krajinách), alebo môže ísť o trvale či prechodne ohradenýpozemok (napríklad pomocou elektrickej ohrady). Pred príchodom priemyselnéhopoľnohospodárstva boli pasienky hlavným zdrojom potravy pre vyššie uvedené pasúce sa bylinožravé živočíchySlanisko je zvláštny typ mokradí, pre ne je typická veľká salinita(obsah soli v pôde a vode). Existuje niekoľko spôsobov vzniku slanísk. V blízkosti morí je samozrejme na vine morská voda, ale slaniská môžu vznikať aj vo vnútrozemí. V týchto prípadoch obvykle vzniká zasolenie vďaka minerálnym prameňom (teda prameňom bohatým na minerály, ako sú rôzne soli). Inokedy sa v pôde hromadí sol vďaka striedavému vlhkému a suchému počasiu – voda sa vyparuje a vťahuje tím do pôdy minerálne látky.

 

 

 

Použitá literatúra:

Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.

H., Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE

www.worldatlas.com

 

www.wikipedia.com

 

 

 

Zdroj obrázkov:

http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=62

http://www.cestovatel.cz/blog/honza-stanek/saariselka-rautulampi/galerie/finska-tajga/

http://itras.cz/boubinsky-prales/galerie/10895/

http://botany.si.edu/projects/cpd/sa/035-091.htm

http://flickrhivemind.net/Tags/kilpisj%C3%A4rvi/Interesting

http://www.taxibudapest.eu/?akt=17241

http://flog.pravda.sk/lubo-von-krizno.flog?foto=353133

http://chummatimepass.com/ctp/index.php/2013/01/15/

http://ens-newswire.com/2012/11/27/small-oil-leak-points-up-big-danube-river-issues/