Vypracoval: L. Petrovič


 

 

Pri pobreží Severného ľadového oceánu leží pás tundry. Na juhu prechádza do širokého pásu sibírskej tajgy, ktorý sa rozprestiera od Uralu po severné Japonsko. Tieto ihličnaté lesy potom postupne prechádzajú do listnatých a zmiešaných, ktoré sa tiahnu smerom na juh pozdĺž východného pobrežia, a do trávnatej stepi a krovín. Vo veľkých oblastiach vo vnútrozemí a na juhozápade, napríklad na Tibetskej náhornej plošine, v púšti Gobi a na Arabskom polostrove, sa riedka vegetácia buď prispôsobila púštnym podmienkam, alebo sa tam žiadna nevyskytuje. V júhovýchodnej Ázii, naopak, zavlažujú výdatné dažde jedny z najväčších tropických pralesov na svete.


petrovic


 

 

Lesné spoločenstvá


petrovic

 

Severský boreálny les - tajga

Tajga je vegetačná formácia a bióm v južnej časti subpolárneho pásma (v Európe, Ázii a Severnej Amerike), v ktorej prevláda ihličnatý les, spravidla pralesného typu. Pôvodne to bolo len označenie pre sibírsky prales na močaristej pôde. Podnebie Sibíri je drsné, kontinentálne, priemerné ročné teploty sa takmer na celom území pohybujú pod 0 °C. Rozdiel medzi letnými a zimnými teplotami dosahuje až 68 °C. V oblasti Ojmiakonu sa nachádza severný pól chladu, teploty tu klesajú na -70 °C. Vzhľadom k početným mokradiam zakomponovaným do tajgy sú niektoré oblasti v lete značne nepriateľské znesiteľnému životu vinou obrovského množstva dotieravého hmyzu. V týchto mokradiach je pravdepodobne viazané mnoho metánu, čo by mohlo spôsobiť problémy v súvislosti s globálnym otepľovaním. Vďaka veľkému množstvu zrážok a následnej chemickej reakcii so spadnutým ihličím vznikajú podzolové pôdy. Následne kyslá voda vymýva zlúčeniny železa z pôdy, tie klesajú nižšie a tvoria nepriepustnú vrstvu bažín, močiarov a rašelinísk, ktoré sú pre sibírsku tajgu typické. Organická hmota je sústredená tak v živých rastlinách, ako aj v odumretej biomase. V tajge žije mnoho ohrozených druhov cicavcov, napríklad medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), los mokraďový (Alces alces), rys ostrovid (Lynx lynx), ako aj tiger usurijský ( Panthera tigris altaica). Hospodársky významný je lov kožušinovej zveri, ťažba surovín a ťažba dreva. Ľudské obydlia sa v pásme tajgy vyskytujú len sporadicky, podobne ako aj sieť ciest a železníc nie je príliš rozvinutá, hlavnú úlohu hrá letecká a vodná doprava. Z ťažby je najvýznamnejšia ropa a zemný plyn.


 

petrovic

 

Lesy mierneho pásma

Ázijský miešaný les je les, v ktorom rastú ihličnany aj širokolisté dreviny. Rastie v nich najviac druhov stromov a iných rastlín a sú najmenej napadnuté škodcami pre väčšiu vzájomnú vzdialenosť zástupcov jednotlivých druhov. Ich oblasťou je východná Ázia – v oblasti najvýchodnejšej Číny, Mandžuska, Severnej a Južnej Kórei a na severnej polovici Japonskéhosúostrovia. V bióme množstvo zrážok a teploty sú rovnomernejšie rozdelené počas roka, čo prináša mierne zimy i letá. Priebeh teploty a zrážok závisí od vzdialenosti od oceánu. Vo väčšine miest sa klíma vyznačuje 4 – 6 teplými mesiacmi, medzi ktorými júlový mesačný priemer sa blíži, alebo presahuje priemer 20°C. Vzdialenosť od oceánu sa prejavuje hlavne na zimných teplotách – niektoré oblasti majú mesačné priemery pod nulou, iné málo stupňov nad nulou. Priemerné ročné teploty sú okolo 10°C. Po európskom kontinente druhou oblasťou rozšírenia lesov mierneho pásma je východoázijské pobrežie. Listnaté lesy sú druhovo bohatšie a sú tvorené bukom (Fegus crenata), jaseň mandžuský (Fraxinus mandshurica) a breza (Betula ermanii). Zastúpené sú tu druhy stromov bežne pestovaných v európskych parkoch ako napr. Pawlovnia tomentosa a Aclanthus altissima. Obrovskou biodiverzitou sa vyznačujú lesy v Japonsku, kde sa uplatňujú javory (Acer oictum a A. japonicum), buk (Fagus sieboldii), jaseň (Fraxinus longicuspis), Aralis cordata, z vŕbovitých Salix reinii a Populus maximowiczii. Žijú tu viaceré druhy sýkoriek (Parus sp.), drozdov (Turdus sp.), škorcov (Sturnus sp.), orieškov (Troglodytes sp.), brhlíkov (Sitta sp.) atď. Za významných špecialistov OŠL môžeme napríklad označiť ďatlovitých vtákov, živiacich sa podkôrnym hmyzom. Z dravcov hniezdiacich prevažne v korunách vysokých stromov tu žijú jastraby (Accipiter sp.), myšiaky (Buteo sp.), orly (Aquila sp.), sokoly (Falco sp.). Z vtáčích predátorov tu žije i niekoľko druhov sov (Striges sp.). K charakteristickým stromovým herbivorom spomedzi cicavcov patria zástupcovia čeľadí vevericovitých (Sciurus sp.), plchovitých (Glis sp.) a šplhavé druhy myšovitých (Apodemus sp.). Cicavčích predátorov v korunách stromov reprezentujú druhy čeľadí mačkovité (mačka divá – Felis silvestris), lasicovité (kuna hôrna – Martes martes) a viaceré druhy jeleňov vo východočínskej oblasti. Tiež tu môžeme nájsť napríklad pandu červenú (Ailurus fulgens), psíka medvedíkovitého (Nyctereutes procyonoides) ale aj pandu veľkú (Ailuropoda melanoleuca).


 

petrovic

 

Tropické lesy

Tropické dažďové lesy (v Indii nazývané džungľa) sú v úzkom slova zmysle vždyzelené, najmenej 30 m vysoké lesy hydrofilného charakteru, bohaté na hrubé liany, drevinné a bylinné epifyty. Nachádzame ich v daždivých trópoch charakteristických nízkou sezonalitou v distribúcii zrážok. Ročný úhrn zrážok rozložených viac-menej rovnomerne počas celého roka presahuje v týchto oblastiach 2000 alebo 3000 mm. Priemerná ročná teplota je zvyčajne okolo 27 °C. Maximálne teploty zriedka presahujú 38 °C. Výraznejšie sú teplotné rozdiely medzi dňom a nocou ako sezónne teplotné rozdiely! Ako „džungľu“ označovali britský kolonisti v Indii prírodné lesy a húštiny, často mokradného charakteru s množstvom rôznych druhov rastlín a živočíchov. Napriek tomu je juhoázijská džungľa zvyčajne svetlejšia, ako európske husté lesy a nemáva ani vrchné pásmo zelene, ktoré kryje úplne rozvinuté dažďové lesy. Džungľa môže byť tiež dažďová, ale aj vysychajúca, kde vegetácia prudko vyrastie a potom uschne. Džungle sa vyskytujú v rovníkovom tropickom pásme. Asi 6% pevniny má povahu džungle a žije tu asi 57% všetkých známych biologických druhov. V Ázii, okrem množstva vtáčích a plazích druhov môžeme spomenúť niektoré veľké cicavce ako slon indický (Elephas maximus), tiger (Panthera tigris) alebo orangutan (Pongo pigmeaus), tiež medveď pyskatý (Melursus urinus) a džungľa je rovnako domovom hneď niekoľkých druhov opíc, predovšetkým makakov (Macaca sp.) a hulmanov posvätných (Semnopithecus entellus).


 

 

Travinno bylinné spoločenstvá


petrovic

 

Severská tundra

Priemerné ročné zrážky v tundre sú veľmi nízke a pohybujú sa zväčša medzi 200 až 300 mm. Z hľadiska množstva zrážok možno teda tundru prirovnať k púšti, ktorá sa však v krátkom lete, keď sa sneh roztopí, premení na močiar, pretože tesne pod povrchom sa nachádza permafrost. Veľmi dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje život v tundre, je ročná periodicita svetlej a tmavej časti dňa. Smerom k pólom sa totiž periodicita svetla a tmy mení zo striedania dňa a noci na striedanie svetlého leta a tmavej zimy. Týmto parametrom sa zonálna tundra výrazne odlišuje od alpínskej tundry. Druhová skladba rastlinstva tundry je pomerne chudobná. Tvoria ju vo veľkej miere machy, lišajníky, trávy, ostrice a zakrpatené dreviny. Nájdeme tu napr. vŕbu bilinnú (Salix herbacea), či lišajník dutohlávka sobia (Cladonia rangiferina). Žije tu líška polárna (Alopex lagopus), medveď biely (Arctos marittimus) a niekoľko glaciálnych reliktov (pozostatky živočíchov a rastlín z doby ľadovej) ako sob polárny (Rangifer tarandus) alebo pižmoň severský (Ovibos moschatus).



petrovic

 

Stepi mierneho pásma

Step je názov trávnatej oblasti mierneho podnebného pásma. V týchto oblastiach sa rozkladá na celkovej rozlohe viac ako 9 mil. km². Tunajšie podnebie sa vyznačuje horúcimi letami a chladnými zimami. V priebehu roka je tu nedostatok zrážok na rast stromov. Vegetačné obdobie trvá kratšie ako štyri mesiace. Na severe sa rozkladajú približne od 30° do 55° severnej zemepisnej šírky a na juhu od 30° do 40° južnej zemepisnej šírky. Obdobie vegetačného kľudu je tu v zime a v lete. Obdobie vegetačného rozkvetu na jar a na jeseň. Leto býva veľmi suché a mnoho organizmov ho prečkáva v kľudových štádiách. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje v rozmedzí 300 – 500 mm. V Ázii siaha step (celina) až do Mongolska. Podnebie je tu extrémne kontinentálne. Do súčasnosti tu bolo objavených 640 druhov stavovcov a viac ako 20 000 druhov bezstavovcov. Zo stavovcov poznáme 135 druhov cicavcov, 410 druhov vtákov, 60 druhov plazov a obojživelníkov a 68 druhov rýb. Z bezstavovcov je tu okolo 13 000 druhov hmyzu, 1 000 druhov červov, 50 druhov mäkkýšov a 98 druhov kôrovcov. Z veľkých cicavcov môžeme spomenúť irbisa čiže leoparda snežného (Panthera uncia), populácie muflónov (Ovis musimon) alebo šakalov zlatých (Canis aureus). Na západných stepiach žije sajga tatárska (Sajga tatarica).



petrovic

 

Savany

Juhoázijské savany sa rozkladajú prevažne v nížinných oblastiach na úpätí Himalájí. V údolí Gangy západne od Nepálu sa tieto trávnaté porasty nazývajú „terai“, v západnom Bengálsku, Bangladéši, Bhutáne je udomácnený názov „dooars“ a východne od Brahmaputry ich nazývajú „assam“. V týchto oblastiach sa nachádzajú jedny z najrozsiahlejších trávnatých porastov sveta s najvzácnejšou a najviac ohrozenou divou prírodou. Dominujú tu vysoké traviny ako napríklad tráva „kans“ (Saccharum spontaneum), ktorých porasty sa rýchlo obnovujú po monzúnových dažďoch. Tieto územia sú domovom množstva druhov cicavcov a vtákov. Významnými sú hlavne relatívne veľké populácie nosorožca indického (Rhinoceros unicornis), tigrov (Panthera tigris), slonov indických (Elephas maximus), medveďov pyskatých (Melursus ursinus) a leopardov (Panthera pardus). Z chránených území si môžeme spomenúť dve „Endemické vtáčie územia“ organizácie BirdLife International. Sú to EBA (Endemic Bird Area) Centrálne Himaláje v západnom Nepále a EBA Planina Assam na juhu Bhutánu. Žijú tu vzácne a endemické druhy ako prepelica manipurská (Perdicula manipurensis), drop bengálsky (Houbaropsis bengalensis), drop indický (Sypheotides indica), žeriav Antigonin (Grus antigone) alebo trsteniarik bengálsky (Graminicola bengalensis).


 

 

Arídne spoločenstvá


petrovic

 

Púšte mierneho pásma

Charakteristickou a najrozsiahlejšou púšťou mierneho pásma v strednej Ázii je Gobi. Zaberá asi 30 % plochy Mongolska a tiahne sa v oblúku dlhom približne 1 500 km od juhovýchodných výbežkov pohoria Altaj až k hraniciam Mandžuska na východe. Severnú hranicu tvorí pohorie Jabloňový chrbát a južnú Tibetská náhorná plošina a čínske nížiny. Priemerná nadmorská výška je približne 1 000 m a prevažná väčšina povrchu púšte je pokrytá skalami, nie pieskom (piesočné duny zaberajú len 3% celkového povrchu púšte). Gobi je studená púšť. Teplotné výkyvy sú od −40 °C v zime do 45 °C v letných mesiacoch. Ide tak o najväčšie teplotné výkyvy spomedzi všetkých púšti na Zemi. Ročný úhrn zrážok predstavuje len 194 mm, tienenie má na svedomí Tibetská náhorná plošina. V druhohorách bola oblasť Gobi bohatá na život, čo dokladajú početné nálezy fosílií dinosaurov v mongolskej časti. Koncom kriedy došlo ku kolízii Indického subkontinentu s Áziou, následkom čoho vyvrásnili Himaláje a klíma v oblasti sa radikálne zmenila. Napriek púštnym podmienkam je v oblasti Gobi značná diverzita života. Niektoré časti boli vyhlásené za národné parky. V púšti Gobi žije vzácny leopard snežný (Panthera uncia), kôň przewalského (Equus ferus przewalskii) a tiež domestikovaná ťava dvojhrbá (Camelus bactrianus). Častým porastom sú rôzne druhy stepných tráv. Ku Gobi sa viaže legenda o červovi Olgoj chorchoj, ktorý má dĺžku asi 1,5 m a dokáže zabiť aj človeka.


 

petrovic

 

Subtropické púšte

Najrozsiahlejšou subtropickou púšťou Ázie, priamo nadväzujúcou na africkú Saharu je Arabská púšť. Je to púšť na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii. Viedli tu niektoré obchodné cesty a v súčasnosti je využívané prevažne nerastné bohatstvo ako ropa, zemný plyn, fosfáty a síra. Rozprestiera sa medzi Perzským zálivom a Červeným morom na území s rozlohou 2 300 000 km². Okrem okrajových častí je púšť veľmi suchá a denné teploty dosahujú až 50°C. V subtropických púšťach Ázie je veľmi chudobná, na niektorých miestach dokonca žiadna vegetácia. Nájdeme tu asi len 37 rastlinných druhov, z ktorých 20 dokáže prežiť na piesočných dunách a zvyšok nájdeme len v okrajových oblastiach púští. Navyše, z týchto 37 druhov sú endemické len asi dva – tri. Vegetácia je navyše veľmi roztrúsená.


 

 

Použitá literatúra:

Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.

H., Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE

www.worldatlas.com

www.wikipedia.com


 

 

Zdroj obrázkov:

http://www.fao.org/docrep/004/y1997e/y1997e0p.htm

http://stinenflip.blogspot.sk/2013/09/6-lena-river-cruise.html

http://www.perceptor.ca/bamboo-as-a-fabric-purposes-advantages-uses-and-market-opportu

nities/

http://amazing-photography-blogz.blogspot.sk/2010/06/tropical-rainforest-photos.html

http://novaonline.nvcc.edu/eli/evans/his241/notes/geography/Tundra.html

http://www.digidrift.com/travel-photo-mongolia-death-yak-skull-steppe/

http://en.wikipedia.org/wiki/Terai-Duar_savanna_and_grasslands

http://www.panoramicjourneys.com/wp/index.php/mongolia-reliving-the-journeys-2003-gobi-d

esert-heartland-remembered-by-matthew-tillett/

http://www.tripadvisor.com/Attraction_Review-g295424-d3253369-Reviews-Arabian_Desert_

Tours_Day_Tours-Dubai_Emirate_of_Dubai.html