DRUHY životopisu:

Biografia – slovo gréckeho pôvodu

Autobiografia – gr. vlastný životopis

Curriculum vitae/CV – lat. životná cesta

Beletrizovaný životopis – umelecký životopis

Úradný životopis – administratívny životopis – ten môže byť chronologický alebo funkčný.

Chronologický typ – zameraný najmä na profesionálny rast. Využíva sa najmä vtedy, keď sa uchádzame o zamestnanie v rovnakom odbore.

Funkčný typ – využíva sa, keď sa zaujímame o prvé zamestnanie, alebo keď plánujeme zmeniť zamestnanie. Dôraz sa v ňom nekladie na prehľad zamestnaní, ale na všestranné zručnosti.

BELETRIZOVANÝ ŽIVOTOPIS:

  • Patrí medzi umelecké žánre.

  • Využíva teda umelecké prostriedky, prostriedky umeleckého štýlu, ktoré sa nemajú vyskytovať  v úradnom životopise.

  • Je vhodné používať prirovnania, metafory, aj zdrobneniny, či iné citovo zafarbené slová. Jazyk nesmie byť jednoduchý, strohý, práve naopak, je potrebné ukázať bohatstvo jazyka,  je potrebné využiť jeho umelecké prvky.

  • Nemusí obsahovať iba pravdivé údaje.

  • Čo sa týka faktografickosti -  v uvedenom životopise by mali byť umelecky zakomponované najdôležitejšie fakty (aspoň 5), napr. narodenie, rodinné zázemie, štúdium, záujmy, schopnosti, ambície do budúcnosti.

  • Autor pri jeho tvorbe pracuje s fantáziou a obrazotvornosťou.

  • Text môže byť vtipný. Zmysel pre humor vám pomôže.

  • Môže byť: autobiografia – teda vlastný životopis.

  • Ale môže ísť aj o biografiu, teda napr. o životopis nejakej známej alebo menej známej osobnosti.

  • Využíva najmä rozprávací slohový postup -  v beletrizovanom životopise je dôležité pracovať na „príbehovosti“ – uvedený typ životopisu má v čitateľovi vyvolať akúsi „zvedavosť, túžbu zistiť, ako sa to skončí“. Čitateľ má pocit, že číta príbeh.

  • Okrem rozprávacieho slohového postupu sa v ňom môže použiť aj výkladový/úvahový slohový postup – napr. v pasáži o ambíciách do budúcnosti.

  • V rámci kompozície je možné uplatniť napr. chronologickú postupnosť -  teda od narodenia  po súčasnosť, ale môžeme využiť aj retrospektívny postup alebo mozaikovitú kompozíciu – ale aj v nich je dôležité dodržať „čitateľnú“ časovú postupnosť“.

  • Text je dobré rozdeliť  podľa životných etáp: detstvo, škôlka, škola…

  • Popri udalostiach, ktoré ste v živote prežili, môžete uviesť aj pocity, ktoré ste vtedy prežívali.

  • V jeho spracovaní je dôležitá originálnosť.

 

Ukážky beletrizovaného životopisu:

Úvod – krátke ukážky:

V deň keď som sa narodila bolo typicky aprílové počasie. Uprostred slnečného neba zrazu príde sivý mrak a dážď, ktorý vás v momente zmočí. To spomína často môj ocko, ktorý vtedy utekal z práce do pôrodnice, pretože mu stará mama volala, že už som na ceste. A vraj preto aj ja som taká dosť šialená a nikdy nevedia, čím ich zrazu prekvapím. Však áno, som aprílová.

..............................................

Bol krásny septembrový deň. Slniečko sa usmievalo spoza mráčikov, vtáčiky si veselo krúžili po oblohe a ľudia sa stereotypne náhlili domov z práce či zo školy. Pre moju rodinu to však nebol len obyčajný deň, pretože práve v tento deň do nej pribudol nový člen – ja. Týmto okamihom sa odštartovala moja dlhá a určite neraz aj veľmi náročná cesta životom.

..............................................

V deň keď som sa narodila bolo typicky aprílové počasie. Uprostred slnečného neba zrazu príde sivý mrak a dážď, ktorý vás v momente zmočí. To spomína často môj ocko, ktorý vtedy utekal z práce do pôrodnice, pretože mu stará mama volala, že už som na ceste. A vraj preto aj ja som taká dosť šialená a nikdy nevedia, čím ich zrazu prekvapím. Však áno, som aprílová.

         

Jadro – krátke ukážky:

Mám o tri roky staršieho brata, a tak moji rodičia boli dievčatku veľmi radi. No ja už od útleho detstva som bola skôr chlapčisko, ako poslušné dievčatko. Začala som behať veľmi včas a mama s úsmevom spomína, ako sa za mnou nabehala, pretože ja som liezla, kde sa len dalo.

Keď som už bola staršia, často som bývala u starých rodičov na záhrade. Tam som to milovala. Nebolo stromu, na ktorý by sa nedalo vyliezť. Ani plot mi nerobil nejakú prekážku. Každý pes na ulici mi bol kamarátom. No a v škôlke tiež sa mi páčilo. Pravda je, že kde sa dačo zlé vyviedlo, tam som nechýbala a kamarátila som sa skôr s chlapcami ako dievčatami.

........................

Za tie prvé tri roky doma mohla moja mamina (a niekedy aj ocino) sledovať moje prvenstvá, ktoré po čase kvôli nedostatku správnej techniky upadli do zabudnutia. Áno, viem, každé jedno z nich malo svojich divákov ,ale spomínate si, čo som povedala o pamäti? Aj rodičia hovoria, že ju mám po nich. Nemám najobľúbenejšie ročné obdobie. Nedokážem si z nich vybrať. Ale v súvislosti s tým letom musím spomenúť aj to, čo je s ním podľa mňa úzko späté. Dovolenka. Výsada chodiť do Chorvátska k moru od útleho veku bola v skutočnosti rodinná tradícia. Rodičia jednoducho pokračovali v tom, v čom začali so mnou a neskôr aj mojou sestrou. Neprekáža mi to. Dovolenka je predsa dovolenka, no nie? Ani v škôlke mi nebolo zle. Možnosť interakcie s rovesníkmi, kde vznikali kamarátstva po vzájomnom ”ahoj", bola jedináčikom ako ja vítaná. Práve tu vznikali roky trvajúce väzby na dve kamarátky 9 Ivu a Tinču 9, ktoré mi pomohli prekonať mnohé prekážky, ako aj šok z presunu do školy.

....................................