Babička

 I. Babička dostala list od najstaršej dcéry Terezky, v ktorom ju žiadala, aby sa k nim odsťahovala. Babička sa nemohla rozhodnúť. Chcela vidieť vnúčatá, ale nemohla sa rozlúčiť s chalúpkou, v ktorej už tak dlho žila. Nakoniec sa rozhodla, že sa odsťahuje k svojej dcére. Deti sa na babičku moc tešili. Keď konečne prišla, všetky vnúčatá sa okolo nej zoskupila a stále si ju prezerala. Babička sa s deťmi veľmi rýchlo spriatelila - ešte ten večer si s nimi rozumela tak, ako by tam žila od nepamäti.
II. Ráno babička nakŕmila psov, mačky a ostatné zvieratá. Potom prebudila vnúčatá a išla s nimi na prechádzku. Cestou stretli Viktorka a rozprávali si o nej. K večeru si všetci sadli na lavičku pred domom a babička rozprávala deťom o hviezdach. Potom dala spať vnúčatá, nakŕmila zvieratá a okolo desať hodín išla spať.
III. V lete babička chodila s vnúčatami sa kúpať ku splavu, alebo si s nimi sadla na breh, kde si deti mohli namáčať nohy vo vode. Deti si odtrhol každý prútik a púšťali ich po vode. Barunka sa babičky pýta, kam prútik dopláva a babička ochotne odpovedá. Raz prídu na visit dve paničky. Babička je privíta chlebom a soľou, ale ty nad tým vyhrňujú nos. Keď Terezka paničkám vysvetlí, že babička nevie, ako sa víta táto návšteva, babička sa na ňu rozhnevá a už nikdy nebudú medzi týmito ženami dobré vzťahy.
IV. V nedeľu chodila babička do kostola a deti s rodičmi chodili na hrubú a alebo išli babičke naproti. Deti už z diaľky na babičku volali a keď k nej pribehli, stále ju prosili, aby im niečo dobré dala. Keď prišli všetci domov, išlo zase všetko po starom. Niekedy chodila vnúčatá s babičkou k mlynárovým. Vnúčatá išla za stodolu a tam si s deťmi Kudrnovic hrala rôzne hry. Raz prišla Mančinka Mlynářová do Kudrnovic a pochvaľovala si, ako ju ten zajačik chutil. Nakoniec sa však mlynárka od Cilka dozvedela, že to bola mačka a moc sa hnevala. K večeru babička susedom rozprávala, ako toliar od samého Cisára Jozefa dostala. Všetci si potom babičky tým viac vážili.
V. Babička sa rozhodla, že pôjde s vnúčatami na přástvu k poľovníkom. Cestou rozprávala deťom o dávnych hradoch ao dcérke Turyňské, ktorá bola hluchá i nemá. Pri ceste z hradu na pastvu sa stratila. Po dlhej dobe hľadania sa dievča rozplakalo a zo zúfalstva nevedelo, čo by robilo. Tú videlo studničku a napilo sa z nej. Potom zistilo, že počuje a že nie je nemé. V altánku sa babička stretla s kňažnou. Tá ju pozve na zámok.Všetci sa odoberú ďalej do myslivne. Tam sú pekne privítaní a poľovník im začne rozprávať o Viktorke.