ČO JE TO ASERTIVITA

 

Toto zvláštne slovo vyjadruje vlastnosť človeka povedať svoj názor, myšlienku, snažiť sa ich presadiť bez toho, aby sme pri tom ubližovali druhým, aby sme im nadávali alebo boli k nim zlí, agresívni. Asertivita znamená pokojne povedať svoju požiadavku, svoj názor. Opakom je obava , že ten druhý mi vynadá, že ma nebude mať rád.


Zdroj:http://www.agora-praha.cz/page-23/kurz-asertivita-nenasilna-komunikace/



Asertivita je odvodená z latinského slova asercio a voľne sa prekladá ako ,,niečo požadovať, tvrdiť, ubezpečovať´´. Považuje sa za jednu z najdôležitejších ciest pri budovaní medziľudských vzťahov. Asertívne správanie predstavuje súbor taktík, ktoré nám napomáhajú presadiť svoju oprávnenú požiadavku alebo povedať ,,nie´´ na neprijateľné nároky tak, aby sa tým nedotkli práva iných ľudí. Východiskové princípy asertivity môžeme nájsť u američana A. Slatera, ktorý prvý presadzoval, že človek má právo dať najavo svoje názory, postoje, oprávnené požiadavky, nemá sa báť oponovať. Jeho praktické tréningy sa zameriavali na primerané prejavy emócií, spontánne reakcie, umenie dať najavo svoje priania, požiadavky. Cvičil svojich študentov postupom vyrovnávania sa s oprávnenou i neoprávnenou kritikou i s vlastnými chybami. Učil umeniu požiadať druhého o láskavosť bez pocitu trápnosti. Veľmi dobre vedel, že kompromis je často najväčším víťazstvom. Tréning asertivity je vhodný pre dve skupiny ľudí:

 

 

1. Pre plachých, nepriebojných jedincov, ktorí sa často cítia pokorení a zahanbení neúspechom a v kolíziách majú tendenciu stiahnuť sa a byť nenápadní. Svoj názor si nepresadia kvôli strachu, ktorí prežívajú.

 

 

2. Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí naopak ľahko vyletia, podráždene reagujú na akúkoľvek kritiku a svoju tendenciu hneď oplácať, vracať, vyvolávať slovné spory a eskaltovať napätie. Ani títo jedinci nevedie presadiť svoj názor. Nie preto, že by ho nevyslovili, ale preto, že ho vedia len rozčúlene vykričať, čím odradia väčšinu poslucháčov.

 

 

 

FORMY SPRÁVANIA

 

 

V situáciách, ktoré sú ťažko riešiteľné sa skoro vždy ocitneme pod tlakom emócií, a práve vtedy máme tendenciu reagovať extrémnymi formami správania.

 

 

 

Manipulácia

 

 

Manipulácia je protipól asertivity. Jej zákernosť spočíva v tom, že na prvý pohľad nemusí byť prijímateľovi správy jasné, o čo v skutočnosti ide. Manipulácia zahŕňa také formulácie, ktoré zastierajú pravé, skutočné ciele a motívy konania a správania. Je to správanie, prostredníctvom ktorého človeka nepriamo dotlačiť /vmanipulovať/ k tomu, čo chceme, potrebujeme. Obľúbeným trikom manipulácie je robiť ,,obeť´´ zodpovednou za vývoj a riešenie problému. Pritom pravý vinník zostáva v pozadí.

 

Shostrom prepracoval jednotlivé typy manipulátorov do 8 charakteristických štýlov osobnosti /uvedené podľa Herdovej 1997/:

  • Diktátor - autoritatívny šéf, ktorý presadzuje vždy svoj názor, odvoláva sa na vhodne volené citáty.

  • Chudák – hovorí o sebe, ako o  menejcennom, handicapovanom človeku, ktorý by všetko rád urobil, ale nemá na to sily.

  • Poštár - predstiera závislosť na druhých ľuďoch.

  • Grobian – presadzuje sa krokom, hrubosťou a obrovskou istotou, že je najmúdrejší na svete.

  • Obetavý – hovorí, že nechce nič pre seba, že koná v prospech druhých, Nikdy však nestavia na prvé miesto názor iných, ale svoj.

  • Posledný spravodlivý – považuje sa za človeka bez chýb a vo svojom okolí vyvoláva pocity viny.

  • ,,Otec-mama´´ - nepripustí svoj omyl, sám vie, čo je pre druhých najlepšie, bez ohľadu na to, či im to vyhovuje.

  • Mafián – kto nejde s ním, ide proti nemu. Za lojalitu platí.



 

Asertivita odmieta všetky tieto formy manipulácie. Učí človeka, ako im čeliť a odmietnuť ich.

 

 

 

Agresia

Agresivita znamená vnucovanie vlastných názorov, útočenie na druhú osobu, ironizáciu alebo sarkazmus. Takto správajúci sa človek presadzuje svoje názory na úkor iných, nedbá na ich práva a požiadavky. Vie sa dočasne zbaviť napätia. Všetky svoje neúspechy sa snaží premieňať vo svoj prospech. Ak mu to nejde, obviňuje okolie z neférového konania.

 

 

 

Pasivita

Pasivita sa prejavuje vo vyhováraní alebo prijímaní toho, čo nám iní navrhujú napriek tomu, že je to pre nás nevýhodné. Pasívne správanie je charakterizované bojazlivosťou, ústupčivosťou, vzdáva sa toho, o čo mu ide, čo chce, človek je bezmocný úzkostlivý, depresívny. Bojí sa ukázať hnev, vyhýba sa konfliktom, vyhovuje mu osamelosť, má problémy vyjadriť svoje myšlienky.

 

 

 

Asertivita

Asertívne vystupovanie je pokojné, človek pôsobí uvoľneným dojmom, je bez akejkoľvek tenzie, vytvára okolo seba pohodu. Dobre sa orientuje v sociálnej situácii a z jeho vystupovania cítiť istotu. Zo svojho neúspechu neobviňuje druhých ľudí. Rešpektuje morálne zásady správania.

 

 

 

 

NA ČO MÁME PRÁVO

 

 

Asertívne správanie požaduje, aby sa človek naučil rozhodovať sám za seba, avšak za svoje činy by si mal byť plne zodpovedný. Pokiaľ to človek sám nedovolí, nikto by nemal manipulovať s ním, jeho pocitmi, názormi.

 

 

Poznáme 10 asertívnych práv každého človeka

 

 

 

1. Mám právo sám posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky a emócie a byť si za ich dôsledky plne zodpovedný.

2. Mám právo neponúkať žiadne ospravedlnenia a výhovorky ospravedlňujúce moje správanie.

3. Mám právo posúdiť, či a na koľko som zodpovedný za riešenie problémov ostatných ľudí.

4. Mám právo zmeniť svoj názor.

5. Mám právo robiť chyby a  byť za ne zodpovedný.

6. Mám právo povedať: ,,Ja neviem´´.

7. Mám právo byť nezávislý na dobrej vôli ostatných.

8. Mám právo robiť nelogické rozhodnutia.

9. Mám právo povedať: ,,Ja Ti nerozumiem´´.

10. Mám právo povedať: ..Je mi to jedno´´.

11. Mám právo nebyť asertívny.

 

 

ASERTÍVNE TECHNIKY

 

 

Asertívny komunikačný štýl sa v živote uplatňuje pomocou asertívnych techník. Smith /1980/ uvádza tieto techniky asertívneho správania:

 

 

 

Pokazená gramofónova platňa

táto technika sa vyznačuje niekoľkokrát slušne, pokojne, jasne a zreteľne požiadame o to, čo chceme, prípadne odmietneme to, čo nechceme raz, dva razy i viac ráz. Metóda je postavená na tom, že keď niečo požadujeme, tak náš oponent nemá obyčajne v zásobe viac ako dve nie. Umožňuje nebrať ohľad na manipulatívne a argumentatívne pasce a pritom trvať na svojom. Požiadavku treba formulovať v prvej osobe, zachovať pri tom pokoj, racionálny postup, nezdôvodňovať, nevysvetľovať a neospravedlňovať svoje správanie, ale stále trvať na svojom.

 

 

Otvorené dvere

sú technikou, pri ktorej nepopierame kritiku, nebránime sa, ak nás niekto kritizuje, nereagujeme odvetnou kritikou. Môžeme priznať aj kus pravdy toho druhého, vyslovenej v jeho kritike, ale ostávame sudcom seba samého a toho, čo hovoríme, či robíme.

 

 

Negatívna asercia

spočíva v tom, že človek úplne prizná svoju chybu, prípadne sa ešte skritizuje. Umožňuje posúdenie vlastného správania bez obrany, úzkosti, či popierania chyby, bez pocitu viny.

 

 

Negatívne opytovanie sa

namiesto konštatovania vlastnej kritiky sa usilujeme túto kritiku ešte prehĺbiť s cieľom použiť vyselektované informácie, alebo vyčerpať tie, ktoré majú manipulatívny charakter. Techniku uplatňujeme tak, že na kritiku reagujeme požadovaním ďalšej kritiky.

 

 

Voľné informácie a sebaotvorenie sa – umožňujú nám rozpoznať také prvky v komunikácii partnera, ktoré sú pre neho významné a zaujímavé a ponúknuť mu voľné informácie o sebe, čo uľahčuje začatie a udržanie rozhovoru.

 

 

Prijateľný kompromis

nie vždy je vhodné tvrdohlavo trvať na svojej požiadavke. Človek musí vedieť rešpektovať aj požiadavky iných ľudí. Ak robíme kompromisy, tak len primerané, pritom nemá ísť o stratu sebaúcty, narušenie osobného sebahodnotenia, ale nech sa dosiahne spokojnosť na oboch stranách.

 

 

Selektívne ignorovanie

je to technika umožňujúca vyrovnávať sa s kritikou. Na manipulatívnu, nevecnú, príliš všeobecnú kritiku nereagujeme, len dáme stručne najavo, že sme počuli. Táto technika umožňuje vyhnúť sa skratkovitým reakciám najmä na opakovanú a všeobecnú kritiku a vedie kritizujúceho k väčšej asertivite.

 


 

Správať sa asertívne znamená:

Nebojme sa urýchliť ,,feeling talk´´ - vyjadrujme svoje pocity. Človeku veľmi pomôže, ak sa vyjadrí spontánne, to čo práve cíti. Máme sa naučiť používať vetu: ,,To sa mi páči´´.

 

Používajme ,,facial talk´´ - nenosme kamennú tvár. Ak sa naozaj pre niečo hneváme, tak sa pozerajme nahnevane.

Nebojme sa povedať nie, nemajme strach odmietnuť. Svoje názory vyjadrujme diferencovane, súhlas alebo nesúhlas dajme najavo nahlas.

Používajme ,,JA´´, nehovorme za skupinu, neschovávajme sa za ,,MY´´, nehovorme všeobecne, ale všade, kde to len pôjde hovorme za seba.

Prijímanie pochvaly: Ak sme pochválení, nerobme okolo toho okolky, nenamietajme s falošnou skromnosťou: ,,To nestojí za nič´´. a pod. Dajme priechod svojej radosti a citom.

Nebojme sa improvizovať a spontánne jednať – je to najlepší liek na nerozhodnosť.

Pod tlakom emócii v styku s inými ľuďmi, pri neprehľadne riešiteľných situáciách máme tendenciu reagovať extrémne.

 



Použitá literatúra:
Vybíral, Z.: Psychologie lidské komunikace, Portál, Praha 2000
M. Zelina, M. Zelinová, A. Janovská, J. Varmuža: Ako zmeniť sám seba, OG-Vydavateľstvo Poľana,s.r.o. Bratislava 2007
R.Roche.Olivar: Etická výchova , Orbis Pictus Istropolitana, 1992

Zdroje obrazkov:
http://www.agora-praha.cz/page-23/kurz-asertivita-nenasilna-komunikace/