Archaické obdobie (800 – 500 p.n.l.)

Od 8. st. p.n.l. dochádza k prekonávaniu hospodárskeho a kultúrneho úpadku z temných storočí a vzniká archaická doba.

Archaická doba – nové kmene sa definitívne usadili (začali sa prispôsobovať dom. kultúre)
– zvyšovanie životnej aj kultúrnej úrovne
– naďalej prevláda rozdrobený charakter gréckeho osídlenia aj politickej organizácie

K moci sa dostala rodová aristokracia → namiesto kráľov vládli volení úradníci, pochádzajúci
z aristokratických rodín. Vytvoril sa tak jedinečný
spôsob riadenia štátu, známy ako polis.
Polis – možno ho charakterizovať ako spoločenstvo rozumných ľudí, ktoré si vládne podľa
svojich zákonov a zvyklostí. Podľa Aristotela je „dielom priateľstva, teda slobodného
rozhodnutia sa pre spoločný život.“
– Obyvateľstvo gréckych polis sa delilo na 3 skupiny: 1. aristokrati – osobne slobodní
občania s právom byť volení za
úradníkov a voliť
2. neplnoprávni – osobne slobodný
obyvatelia s právom voliť, no bez
práva byť volení (napr. roľníci,
remeselníci, obchodníci, cudzinci...)
3. otroci – bez akýchkoľvek práv

Od 7. st. p.n.l. dochádza k silným sociálnym nepokojom, ktoré využívali aristokratický jednotlivci k nastoleniu osobnej moci. Táto vláda sa označuje termínom tyrania. Tyrani sledovali v prvom rade svoje osobné ciele. Známymi tyranmi boli Trasybulos z Milétu, Periandros z Korintu, Pindaros z Efezu, Peisistratos z Atén.

Veľká grécka kolonizácia (8. – 6. st. p.n.l.)

PRÍČINY A PREDPOKLADY: 1. všestranný rozvoj archaického grécka → grécka expanzia –
zakladanie kolónií na pobreží Stredozemného a Čierneho
mora.
2. snaha získať poľnohospodársku pôdu (v hornatom Grécku
jej bolo nedostatok)
3. relatívne preľudnenie viacerých polis → mladší synovia si
zakladali nové osady vo vzdialených krajinách
4. politické motívy

Súčasťou gréckeho sveta sa vtedy stala Sicília, južná Itália, pobrežie Čierneho a Azovského mora, delta Nílu a pobrežie dnešného Francúzska (Neapol, Marseille, Istanbul...)
Každá kolónia bola samostatnou obcou – nezávislým mestským štátom.

CIEĽ: 1. zakladanie miest pre vysťahovalcov → nešlo o drancovanie cudzích území
2. vybudovať trvalé osídlenia, nie krátkodobé osady

VÝSLEDKY : 1.Grécke osady sa vo svojom okolí presadzovali najmä vyspelou kultúrou
a obchodom, čím prispievali k rozvoju barbarského okolia.
2. kolonizácia rozšírila „grécky svet“ → kultúrny a hospodársky rozmach
3. upevnenie gréckej spolupatričnosti – vytváral sa pojem hellénstvo