Apostrofa – apostrof

Rozdiel medzi apostrofou a  apostrofom je výrazný: apostrofa patrí medzi  štylistické a rečnícke figúry, apostrof je interpunkčné znamienko.

APOSTROFA:

Apostrofa patrí medzi štylistické a rečnícke figúry. Názov je dovodený z gréckeho slova apostrofe, čo  v preklade znamená odvracanie sa. Apostrofa je oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu. Autor tak vyjadruje citový vzťah k tomu, čo oslovuje alebo koho oslovuje. Apostrofa sa veľmi často vyskytuje v ľudovej slovesnosti. Ak sa oslovuje neživý predmet, ide zároveň aj o persifikáciu. Pôvodne sa táto štylistická figúra začala využívať v dráme, neskoršie sa rozšírila aj v epických textoch a v lyrike.

R. Čižmárik v básni venovanej J. Kostrovi už v názve použil apostrofu tohto typu, pričom názov je zároveň prvým veršom textu:

Zostali po vás, majstre, zvláštne pamäti.

.....................................

Pozdravujem Vás hory, lesy, z tej duše pozdravujem vás. (P. O. Hviezdoslav – Hájnikova žena)

....................................

Ó, vy čierne hory! Ó, vy sivé skaly!

Čo ste mi milého von z dediny vzali

Von z dediny vzali na salaše panské,

Vráťte mi ho skoro, vy hole fatranské.                  (ľudová pieseň – Ó, vy čierne hory)

................................

Hoj, ty Štedrý večer...

Hoj, ty tajomný sviatok...

.......................................

„sviť, měsíčku, sviť,

ať mi šije nit.“                                                       (K. J. Erben – Vodník)

..............................................

Dík budiž vám, zlaté hvězdičky, dík za jeden ze všech darů.        (J. Neruda)

.................................................

vy hvězdy jasné, vy hvězdy ve výši