Andrej Radlinský Andrej Ľudovít Radlinský bol slovenský rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, pedagóg, redaktor, fyzik, vydavateľ, náboženský spisovateľ, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha, spoluzakladateľ Matice slovenskej. Pseudonym: Radolínsky

 

 

koncosova

 

 

Základné životopisné údaje:

  • Narodil sa v roku 1817 v Dolnom Kubíne, zomrel v roku 1879 v Kútoch.

  • Študoval na gymnáziu v Ružomberku, Kremnici a v  Budíne.

  • V roku 1834 – 1836 študoval filozofiu v Oláhovom seminári v Trnave a v seminári v Bratislave.

  • V roku 1836 – 1840 katolícku teológiu na univerzite v Pazmáneu vo Viedni, popri nej sa venoval aj štúdiu jazykovedy a spoločenskovedným i  exaktným predmetom.

  • V roku 1841 získal doktorát (PhDr.) na univerzite v Pešti, 1841 – vysvätený za kňaza.

  • Pôsobil v BudíneZlatých Moravciach a dlhšie i v Banskej Štiavnici, kde zriadil nedeľné školy a organizoval spolky miernosti.

  • Andrej Radlinský pôsobil aj vo Viedni, kde spolupracoval s Jánom Kollárom.

  • Vo Viedni redigoval Slovenské noviny, vydával časopis Cyrill a Method, neskôr s prílohou Priateľ školy a literatúry, Pešťbudínske vedomosti, Katolícke noviny.

 

 

Činnosť Andreja Radlinského:

  • Andrej Radlinský značne prispel k vytváraniu slovenskej fyzikálnej terminológie.

  • Výraznou mierou prispel k rozvoju spolkov striezlivosti (miernosti) a k zakladaniu nedeľných škôl.

  • Nedeľnými školami vytváral aj záujem o národnú literatúru – v nich sa ľudia učili čítať a kupovať slovenské knihy. Získavali sa predplatitelia na vychádzajúce publikácie, Slovenské národné noviny a iné časopisy. Nedeľné školy boli príčinou založenia prvého slovenského kníhkupectva.

  • Už ako štiavnický kaplán začal vydávať Poklady kazateľského rečníctva (1848 - 1853), zbierky básní na nedele a sviatky. Vyšli z nich štyri zväzky.

  • V 18 zväzkoch vydal zbierku 653 kázní svojho bývalého profesora vo Viedni Antona Palšoviča pod názvom Všenáuka kresťansko katolícka, ale aj Kázne sviatočné a príležitostné toho istého autora v  troch zväzkoch.

  • Ako jazykovedec ovplyvnil vývoj a kodifikáciu spisovnej slovenčiny.

  • A. Radlinský vypracoval pravidlá staroslovenčiny a vydal ich v knižke Pravopis slovenský s krátkou mluvnicí (1850).

  • V roku 1851 vydal zbierku ruských kázní Sobranije ruskich propovedej spolu s rusko-nemecko-latinským slovníkom, ktorý mal uľahčiť ich čítanie.

  • Významnou mierou prispel k šíreniu náboženskej literatúry.

  • V roku 1874 vo Viedni vydal spevník Wsseobená Sbierka cirkewných katolíckych pesniečiek slowenských.

  • V rokoch 1852 - 1857 vyšlo 6 zväzkov Prostonárodnej bibliotéky. 1. zväzok obsahoval hviezdovedu, zemepis, prírodopis a fyziku, ale aj vianočné spevohry od Emmanuela Sasinka.

  • Spolu s Jánom Palárikom redigoval týždenník Cyrill a Method (1. číslo - 14. marca 1850), ktorý prehlboval náboženské vedomosti, prebúdzal národné povedomie a propagoval spojenie kresťanských vyznaní na Slovensku. Od roku 1857 s ním splynuli Katolícke noviny.

  • Význam časopisu stúpol, keď mal v rokoch 1859 - 1861 prílohu Priateľ školy a literatúry, ktorá združovala pracovníkov obidvoch vierovyznaní.

  • Ako prvý zaviedol v literárnej časti prílohy rubriku o divadle. Výraznou mierou podporoval rozvoj divadla. Neustále poukazoval na výchovný význam ochotníckych predstavení, hodnotil dramatickú tvorbu a vyslovil potrebu stálej scény na Slovensku.

  • V nemenej významnej literárnej prílohe Slovesnosť (1863-65) uverejňoval príspevky z histórie, ako aj literárnej a  hudobnej kritiky.

  • Z náboženského hľadiska je najhodnotnejšie Radlinského dielo Nábožné výlevy. Nábožné výlevy boli po dlhé desaťročia skutočnou encyklopédiou náboženských vedomostí. V nich si slovenskí katolíci dopĺňali základné náboženské vedomosti, prenikali do krás liturgie, posilňovali ducha modlitby, oduševňovali sa pri bohoslužbách spievaním chrámových piesní, poznávali cirkevné dejiny a na príkladoch svätých mužov a žien nachádzali povzbudenie v úsilí po kresťanskej dokonalosti. Okrem čisto náboženskej funkcie mala táto modlitebná kniha veľký význam aj pre udržanie slovenského jazyka a zaslúžila sa aj o  rozšírenie spisovnej slovenčiny v našom národe, rozdelenom na mnohé nárečia.

  • Zaslúžil sa o  poslovenčenie a neskôr záchranu banskobystrického gymnázia, usiloval sa založenie slovenskej právnickej akadémie v Banskej Bystrici, nastolil aj potrebu zriaďovania pôrodných sál na Slovensku.

  • Vydával rôzne školské pomôcky a príručky, jeho učebnica Školník bola významným prostriedkom pri pozdvihnutí vzdelanostnej úrovne slovenského národa.

 

Učebnica Školník Dielo Školník, ktoré vydal v roku 1871, obsahovalo hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodvábnictvo a náuku o právach a povinnostiach občianských pre katolícke elementárne školy. Učebnica má 316 strán a 12 strán obrázkov. Stavba Silozpytu - fyziky ako jednej časti Školníka:

  1. O vlastnostiach telies

  2. O príťažlivosti, ťarche, ťažisku a rovnováhe

  3. O sochore, vážkach, mincieri, kolovrate a iných z kolovratu poskladaných strojoch

  4. O povetrí

  5. O plynoch

  6. O vode

  7. O liehu alebo silici

  8. O svetle

  9. O teplote; prídavok: O nešťastlivých prípadoch horúčosti, ohňa, chladna a zimy

  10. O hromovine

  11. O zvuku; prídavok: O nešťastlivých prípadoch zadusených a hromom ohlušených ľudí

 

 

Ďalšie oblasti jeho činnosti:

  • Aktívne sa podieľal na slovenskom národnom politickom hnutí, zástanca spolupráce oboch konfesií, propagátor českej a slovenskej vzájomnosti.

  • Patril medzi spoluzakladateľov Matice slovenskej a Spolku svätého Vojtecha.

  • Zriaďoval tiež knižnice, čitateľské a iné vzdelávacie spolky.

  • So svojím priateľom A. Dobrianskym založil Ženský spolok a Slovenskú besedu, kde mal pospolitý ľud možnosť stretávať sa s miestnou inteligenciou.

  • Pričinil sa o  založenie prvého stáleho slovenského ochotníckeho divadla v Banskej Štiavnici.

  • Mnohými článkami požadoval rozvoj národného školstva, výstavbu železníc a  tovární, aby sa tak dvíhala sociálna úroveň národa.

  • Radlinský bol správcom výboru, ktorý sa postaral o postavenie pomníka Jánovi Hollému na Dobrej Vode (1854).

  • Jeho zásluhou získala v roku 1863 obec Kúty jarmočné právo, čo bolo dovtedy výsadou miest.

  • Kúty boli tiež prvou obcou, ktorá sa stala členom Matice slovenskej.

  • V rokoch 1865 - 1867 sa postaral o obnovu farského kostola pomocou organizovania vlastných zbierok od veriacich.

  • Roku 1874 založil Priemyselný spolok a sám pripravil jeho stanovy.