Vypracovala: Mgr. Halušková



Povesti svoj význam nestratili ani v súčasnosti, pretože v nich nachádzame prameň poznania národnej minulosti. Slovenské povesti patria k najkrajším povestiam.


Literárny druh: epika

Literárny žáner: miestna povesť

Postavy: hlavná: Margita

vedľajšie: otec, mladica – druhá manželka, sluha, príbuzná

Prostredie: dedina pri Váhu



Keď plte prechádzajú cez Turiec a plavia sa do Trenčianskej stolice, každý pltník zbystí pozornosť, aby okolo Besnej skaly, ktorá vytŕča z rieky, šťastne prešiel. Keď šťastne minú tento úsek, už na nich číha ďalšia pohroma – rad strmých skál, nazávaných Margita.

V tom kraji žil raz bohatý gazda, ktorému zomrela žena a zostala krásna a múdra dcéra Margita. Gazda sa po roku druhýkrát oženil, no macocha nevlastnú dcéru zo srdca nenávidela. V nešťastí jej trochu pomáhala láska mládenca, ktorý prišiel k nim do služby ako sluha. Urastený mládenec padol do oka aj macoche, ale on jej lásku neopätoval. Keďže z neúspechu v láske vinila svoju nevlastnú dcéru, tak sa jej chystala zbaviť. Poslala ju do Turca s listom. Zlá macocha sa bočnými cestičkami zakrádala za Margitou a na mieste, kde skala Besná vracia proti prúdu rozbúrené vlny, sotila Margitu do priepasti. Jej mŕtvolu voda vyniesla na skalné útesy a tie od tých čias nesú jej meno.

Všetci ich poznajú ako skaly Margita a Besná


 

Povesti svoj význam nestratili ani v súčasnosti, pretože v nich nachádzame prameň poznania národnej minulosti. Slovenské povesti patria k najkrajším povestiam.


Povesti rozdeľujeme na:

Miestne viažu sa k určitému miestu, alebo rozprávajú o zaujímavej udalosti spojenej s daným miestom, napr. Žabia studňa

Historické opisujú významné udalosti národných dejín a sú prameňom lepšieho poznania minulosti, napr. Tri prúty kráľa Svätopluka.

Heraldické vysvetľujú pôvod erbov, napr. Štiavnické jašteričky