Alois Rašín a menová reforma

Alois Rašín bol český ekonóm a politik, jeden z odsúdených v procese s Omladinou, účastník 1. odboja, prvý československý minister financií a funkcionár Československej národnej demokracie.

Alois Rašín

Životopis:

·       18. október 1867, Nechanice – 18. február 1923, Praha.

·      Jeho otec bol pekár a roľník.

·      Študoval na gymnáziu v Novom Bydžove, Broumove a v Hradci Králové.

·      Maturitu zložil v roku 1886 a po nej začal študovať v Prahe na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej, odtiaľ však zo zdravotných dôvodov prestúpil na Právnickú fakultu Univerzity Karlovej. Svoje štúdiá úspešne ukončil v roku 1891.

·      Už počas štúdií sa začal zaujímať o spoločenské a politické dianie.

·      Už v čase svojich vysokoškolských štúdií sa začal politicky angažovať.

·      Táto angažovanosť mu vyniesla stratu titulu a dva roky väzenia, ku ktorému bol 14. februára 1894 odsúdený v procese s takzvanou Omladinou. Neskôr sa stal členom strany Mladočechov.

·      Neskôr kandidoval do ríšskej rady a vo voľbách uspel.

·      Po vypuknutí 1. svetovej vojny začal výrazne bojovať proti monarchii, stal sa členom Mafie.

·      V roku 1915 bol zatknutý a dostal sa do vojenského väzenia vo Viedni. Bol dokonca za zradu odsúdený na trest smrti. Poprava ale nebola vykonaná, lebo zomrel  cisár František Jozef I. a jeho nástupca Karol I. rozsudok smrti zmenil na doživotný trest.

·      V roku 1917 bolo po vyhlásení amnestie prepustený a vrátil sa do Prahy. Znovu sa zapojil do politickej a odbojovej činnosti.

·      Stál pri zrode 1. Československej republiky, pri vzniku Národného výboru.

·      Pôvodne sa mal stať ministrom vnútra, ale napokon prijal funkciu ministra financií.

·      Zameral sa na usporiadanie štátu po stránke hospodárskej a finančnej. Známa je najmä jeho menová reforma.

·      Bol jedným z najskromnejších ministrov.

·      Vytrvalo všetkých nabádal na prácu pre vlasť a striedmosť a sám v tom bol príkladom.

·      Patril k najskromnejším členom kabinetu, nenechal sa voziť vládnym autom a do práce na ministerstvo chodil v obnosených a opravovaných šatách a obuvi.

·      Hlavne pre komunistov stal stelesnením nekompromisnej finančnej a ekonomickej politiky mladého štátu a terčom pre krvavú pomstu.

·      Kvôli zmenám, ktoré priniesla reforma, sa stal tŕňom v oku mnohých neprajníkov.

·      Napokon sa jeho život skončil vraždou.

Atentát na A. Rašína

Na A. Rašína bol spáchaný atentát. Spáchal ho Josef Šuopal. Revolver si dvadsaťročný český ľavičiar Josef Šoupal kúpil za požičané peniaze. Keď kvalitu zbrane skúšal s kamarátom, mladý anarchista mal ako terč plagát - triafal presne a pri testovaní podľa výpovedí svedkov ľutoval: škoda, že to nie je živý Alois Rašín. Atentát sa odohral na Žitnej ulici, kde A. Rašín býval.

Svoju obeť J. Šoupal dlhodobo sledoval a získal o nej veľa informácií. 5. januára 1923 šiel do miesta Rašínovho bydliska, na pražskú Žitnú ulicu naisto. Na nenávideného nekompromisného „financministra“  Rašína vystrelil dve rany zo svojho revolvera vo chvíli, keď ten pred domom chcel nastúpiť do auta. Prvou zasiahol Rašínovi miechu a spôsobil mu na nej devastačné zranenia, druhou netrafil nič, šla vedľa. Jediná strela však úplne stačila, aby ochrnutý minister A. Rašín musel týždne trpieť v nemocnici a hoci sa lekári snažili zachrániť mu život, nebolo nádeje, aby atentát prežil.  Po niekoľkých týždňoch veľkého utrpenia ale skonal 18. februára 1923. Josefa Šoupala odsúdili na 18 rokov väzenia, pričom ďalšie dva roky mu pridali počas výkonu trestu za rôzne disciplinárne priestupky. J. Šoupal opustil basu v roku 1943. Zmenil si meno, oženil sa a zmenil bydlisko. Zomrel v roku 1959.

MENOVÁ REFORMA

Patrí medzi najvýznamnejšie reformy, ktoré boli prijaté v Československej republike krátko po jej vzniku. Vznik novej československej meny umožnil zmocňovací zákon prijatý 25. februára 1919. A. Rašín najprv vydal nariadenie ministerstva financií o okolkovaní rakúsko-uhorských bankoviek. Na základe tohto zákona došlo k menovej odluke od bývalého Rakúsko-Uhorska. Prípravy prebiehali v tajnosti. Vláda napokon rýchlo uzavrela hranice a v marci 1919   prebehlo kolkovanie bankoviek. Bankovky bývalého Rakúsko-Uhorska boli označené kolkom v hodnote 1 percenta ich menovitej hodnoty. Podľa nariadenia boli niektoré druhy bankoviek z kolkovania vylúčené a časť bola stiahnutá z obehu. Stiahnuté bankovky boli v súlade s nariadením vyhlásené za štátnu jednopercentnú pôžičku, ktorá bola zo strany veriteľa nevypovedateľná, ale zo strany štátu kedykoľvek splatná. Kolkovaniu podliehali bankovky s hodnotami 10, 20, 50, 100 a 1000 korún. Bankovky v hodnotách 25 a 200 korún sa nekolkovali, ale prijímali na výmenu. Bankovky v hodnote 1 koruna a 2 koruny neboli kolkované a zostali v obehu. Na 1000 koruny bol 10-korunový kolok priamo vytlačený a na bankovky ostatných hodnôt sa kolky lepili. Na okolkovanie bolo celkovo predložených 7,2 miliardy korún. Súkromné osoby predložili 5,2 miliardy. Do obehu sa vrátilo 4,7 miliardy korún.

Okolkovanými bankovkami sa muselo platiť už od 3. marca 1919. Neokolkované bankovky stratili platnosť 10. marca 1919.

DOPLNENIE MENOVEJ REFORMY:

Ďalší zákon, ktorý sa týkal menovej reformy, bol prijatý   10. apríla 1919. Bol to zákon, ktorým bol upravený obeh a správa platidiel v Československu. Štát ním získal výhradné právo vydávať platidlá a raziť mince. Menovou jednotkou pre Československo sa stala koruna československá, v skratke Kč.

TLAČ NOVÝCH PLATIDIEL:

Tlač prvých československých platidiel začala v apríli 1919.  Všetky majú dátum vydania 15.4.1919 a podpis ministra financií Aloisa Rašína. Išlo o peniaze v nominálnej hodnote 1, 5, 10, 20, 50, 100, 500, 1000 a 5000 Kč. Nové papierové peniaze navrhol výtvarník Alfonz Mucha. Podľa jeho návrhov sa tlačili štátovky v hodnote 10 Kč, 20 Kč, 100 Kč a 500 Kč.

Pri razení mincí bola situácia o niečo zložitejšia. Po vzniku ČSR bolo zariadenie kremnickej mincovne postupne demontované a so zásobami drahých kovov a vzácnymi zbierkami mincí odvezené bývalými uhorskými úradníkmi do Maďarska. Jej činnosť bola obnovená v júni 1921, keď začala slúžiť na razenie československých mincí.



Zopakujte si:
1. Charakterizujte menovú reformu A. Rašína.
2. Popíšte jeho pôsobenie v politike pred a po vzniku 1. ČSR.
3. Čo viete o prvých minciach a bankovkách 1. ČSR?


Použitá literatúra:
ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
LETZ, R.: Slovenské dejiny IV. 1914 – 1938. 1. vyd. 2010. Literárne informačné centrum. Bratislava. ISBN 978-80-8119-028-51.
Atentát na ministra. http://zivot.cas.sk/clanok/12867/atentat-na-ministra-vrah-ho-chcel-iba-odstranit-z-politiky (citované 7.11.2016)
Súkromné materiály autorky pripravené na vyučovanie


Zdroje obrazkov:
Zdroj obrázka: www.wikipedia.org. (citované 7.11.2016)