Vypracovala: Mgr. Halušková

 

 

Literárny druh: epika

Literárny žáner: román

Literárna forma:prozaická (forma denníka)

 

Postavy:

Ema Klaasová autorka denníka

Emin otecudavač, ktorý udal vlastnú manželku, lebo pomáhala Židom. Prisluhovač fašizmu

Emina matka Židovka, pomáhala „svojim“, stalo sa jej to osudným

Z denníka sa dozvedáme o citových vzťahoch Emy k trom mužom:

Milan Kališ partizán, horolezec, umučený fašistami

Zollo Balla snúbenec, sebec, rozišla sa s ním

Jožo Solan jej súčasný manžel


 

Kniha má formu denníka, ktorý si píše hlavná postava Ema KlaasováSolanová. Ona a jej manžel, inžinier Solan, pracujú na stavbe hydrocentrály. Ema utrpí nehodu a odvezú ju do nemocnice. Jej manžel nájde denník, ktorý si Ema písala v posledných mesiacoch, a začne ho čítať. Tieto denníkové záznamy tvoria jadro románu. O dva dni, keď inžinier Solan dočíta denník, dostane z nemocnice správu, že Ema zomrela.

Tento denník sa začína písať práve v stredu 5. 7. 1951 a celý dej sa odohráva v období 2.svetovej vojny a po nej. K už dopísanému denníku sa dostáva Emin manžel Jožo Solan. Počas vojny Ema stratila otca, ktorý sa hlásil slúžiť Nemcom a stratila i matku, ktorú otec udal, že pomáhala židom. Zaiste by bola aj ona zahynula, keby nebola ušla do hôr, do Tichej doliny. Tu sa zoznámila s partizánom Milanom Kališom. Aj keď bola vojna, prežila s ním najkrajšie chvíle svojho života. Počas SNP musel Milan odísť k partizánom a Ema sa tiež schovávala po horách. Keď sa vojna skončila, vrátila sa do Tichej doliny, ale nenašla tam ani chatu, ani Milana. Chatu zničili nemeckí vojaci a Milan bol nezvestný.
Po vojne sa zoznámila so Zollom. Bol to sebec, myslel iba na svoje dobro. Chcel ujsť do Ameriky, chcel, aby ho Ema nasledovala. Raz sa spolu vybrali do Tichej doliny, no zmeškali vlak, a preto sa začali hádať. Nakoniec Ema odišla do doliny sama, Zollo zostal v Bratislave. Spoznala sa tam s Mišom Paganom a Jožom Solanom. Postupne sa zblížila s Jožom, ktorý bol stavebným inžinierom. Mal Emu úprimne rád. V Tichej doline sa začína stavať chata, Ema sa zoznámi s tesárom Tretinom, ktorý jej hovorí o partizánovi, ktorý je pochovaný v doline. Zisťuje, že ide o Milana Kališa. Hoci je už mŕtvy, stále ho má rada, čo sa stáva prekážkou vo vzťahu k Jožovi. Ema sa vydá za Solana, spoločne pracujú na stavbe priehrady, ale je nešťastná, lebo nemôžu mať deti. Rozhodne sa s ním ísť do Tichej doliny, ale pred odchodom zakopne o elektrický drôt a o dva dni v nemocnici zomrela. Posledné zápisky boli zo soboty 19. 4. 1952 ráno.


Ema na konci svojich úprimných vyznaní o minulosti a prítomnosti prichádza k záveru, že životné krédo Milana Kališa i ľudí v súčasnosti je vlastne rovnaké: „... musíme aj my zo svojho života urobiť most k ľudskej budúcnosti. To musí robiť zo seba každý človek... a ak to vykoná, nebude žiť nadarmo.“