Vypracovala: Mgr. Halušková

 

 

 

Literárny druh: epika

Literárny žáner: novela

Literárna forma: prozaická

Téma: okupácia Slovenska nemeckými vojakmi, dopad vojny a okupácie na obyvateľov dediny Lieskov, kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50. rokoch

Idea – človek sa má v každej situácii zachovať čestne a spravodlivo (podľa svojho svedomia)

 

Postavy:

Zita Černeková (rodená Furková) – pekná, mladá, chudobná žena

Mišo Černek – starostlivý, miluje Zitu, avšak aj pomstychtivý a tvrdý vodca partizánskej skupiny

Jozef Majerský – nespravodlivý, lakomý, vypočítavý.

Jano Ragala -  na Majerského odporúčanie si zobral Zitu za ženu, avšak bol krutý, bil ju, pridal sa k zlodejskej skupine.

Nemeckí vojaci – zapaľovali domy, vraždili ženy a deti, vyhľadávali partizánske skupiny, ktoré potom vyvražďovali

 

Dej sa rozvíja retrospektívne – cez spomienky hlavných postáv.

Zita počúva večerný prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý  je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin muž Mišo Černek. Zita si začína spomínať na rok 1945. Lieskov, dedinu, v ktorej žila, obsadili Nemci. Kontrolovali ju, pálili domy, ženy, deti, ľudia sa navzájom udávali... Nemci hľadali ukrytých partizánov. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej urobil v minulosti a z toho, že teraz ohrozuje svojou prítomnosťou ju aj jej dieťa. Zita ho ukryla v izbe, v ktorej nikto nebýval a v kuchyni mu začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho chorého syna. Odrazu sa do Zitinej malej kuchynky vrútili Nemci. Zvuk kolísky pripomínal veliteľovi zvuk motora. Preľakol sa, že vnútri posielajú pomocou dynama a vysielačky správy partizánom. Keď zistili, že je to iba kolíska, ostali u Zity v kuchyni.
Zita musela kolísať dieťa, pretože zvuk ošúchaných podnôh kolísky veliteľovi pripomínal jeho domov, dedinu a mlyn, v ktorom vyrastal. Zita sa veľmi bála, že nájdu v izbe Majerského. Nemci začali byť po čase veľmi dotieraví, smiali sa Zite, urážali ju a ponižovali. Majerský sa bál, že ho u Zity nájdu. Bál sa, že jej kvôli nemu ublížia, a tak utiekol von oknom. Vojaci naďalej trápili Zitu, dokonca si vypýtali hrniec, do ktorého sa chceli vymočiť a poliať tým Zitinho chlapca. Zita sa preľakla a vbehla do izby, volajúc Majerského o pomoc. Ten však už ušiel. Zrazu začuli streľbu a všetci okrem nej a chlapca vybehli von. O chvíľu sa už Nemci vrátili s ranenými a jedným mŕtvym do kuchyne, vzápätí doniesli aj raneného Majerského, to on na nich strieľal z potoka.

Zita sedela v kuchyni, počúvala v rádiu prenos zo súdu. Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia. Zita sa veľmi hnevala na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému. Zdalo sa jej, že Mišo sa chcel iba vypomstiť Majerskému.