Prekladateľ angloamerickej literatúry. Spracovával témy z obdobia 2. svetovej vojny a SNP. Nepodľahol dobovému schématizmu.
Sklenný vrch Román písaný denníkovou formou. Opisuje obdovie 2. Svetovej vojny ale aj súčasnosti. Denník si píše Ema Klaasová, začiatkom 50-tych rokov po SNP a svetovej vojne. Retrospektívne sa vracia do obdobia vojny,keď niekoľko mesiacov prežila v prekrásnej horskej dedine. Súčasne opisuje prítomnosť – stavba vodnej nádrže na ktorej pracuje. Opisuje vzťahy medzi ľuďmi, ktorých tu spoznáva. Pohyv v čase a priestore.
1. svet – hore – oblasť prírody, spojená s minulosťou
2. svet – dole – svet mestskej civilizcie, všedný svet prítomnosti.


V Tichej doline stretáva ľudí, ktorí su čestní, nezištní, úprimní a súdržní. Týchto ľudí porovnáva s tými, ktorých stretáva na stavbe. V Tichej dlina sa zoznámi s Milanom Kališom, do ktorého sa zamiluje. Predstavuje pre ňu vzor, ideál človeka – miluje ľudí, vlastenec, ochotný obetovať sa pre svoj národ, charakterný. MK formuje Emine myslenie. Učí ju, že človek nájde zmysel života, ak urobí niečo prospešné pre iných. Po vypuknutí SNP však MK odíde, ich vzťah končí. MK chytia Nemci a zastrelia ho. Ema tomu nechce uveriť. Keď sa dozvie, že je to naozaj pravda, pokúša sa nájsť jeho hrob. Vďaka tesárovi Tretinovi sa dozvie, že je pochovaný v Tichej doline. Preichádya na jeho hrov, keď sa s ním rozlúči rozhodne sa, že sa do Tichej doliny už nevráti. Podobné myslenie ako mal MK má aj Jozef Solan. Ema sa za neho vydá. Ten sa však málo zdržuje doma, lebo pracuje ako vedúci na stavbe, tak vlastne svoju ženu zanedbáva. Ema mu utajila jej vzťah s Milanom a aj to, že s ním čakala dieťa, ale potretila a už viacej nemôže mať deti. Prostredníctvom denníka, ktorý si píše sa snaží zabudnúť na minulosť a nájsť duševnú rovnováhu.


Tretina sa to však dozvie s dokladov o Eme a Milanovi a emu vydiera. Chce, aby mu Ema vybavila prácu u manžela, keď nie, prezradí jej tajomstvo. Ema pod vplyvom vydierania a výčitiek svedomia sa rozhodne, že sa manželovi zverí. Chce sa s ním zmieriť v Tichej doline. Vo fiktívnom dialógu, kedy dôjde k ich zmiereniu nastane zlom – Ema pomáha ľuďom na stavbe,je osožná. Zomiera však nešťastnou náhodou – dotkne sa elektrického vedenia: Počas zomierania Jozef číta jej denník, avšak azvoní telefón a Jozef už denník nikdy nedočíta a pravdu sa nikdy nedozvie. Denník je pre Emu istá forma spovede, kde sa spovedá so svojich pocitov, keďže nemá s inou osobou dôverný vzťah, aby sa mohla zveriť. V retrospektíve prehodnocuje udalosti v Tichej doline. Prostredníctvom denníka, chce uzatvoriť jednu kapitolu svojho života, avy sa plne mohla venovať prítomnosti, začať nový život so svojim manželom.


Denník je aj formou sebaočisty, chce sa zbaviť výčitiek svedomia. Ide o fiktívnu očistu,ktorá sa má stať i skutočnosťou. Ema je tragická postava. Vojna tragicky zasiahla do jej života. Počas vojny stratila dieťa aj milovaného muža. Zostali jej následky, nemôže mať deti, po ktorých veľmi túži. Dielo sa končí túžbou Emy vrátiť sa do Tichej doliny, lebo tu prežila najkrajšie roky svojho života. Tichá dolina = čistý, nepoškvrnený svet, idylický charakter (krása prírody, ľudia s čistým charakterom, ušľachtilími ideálmy), táto idylo bola vystupňovaná ľúbostným vzťahom medzi Milanom a Emou. Prítomnosť opisuje ako čas, kedy nedokáže nájsť pocit šastia.
KONTRAST Svet Tichej doliny a prítomnosť. Odlišujú sa v morálke a v zmylse života. V prítomnosti vystupujú dva svety ako protiklady. Tichá dolina je pre emu útočiskom.
Celým románom sa prelína rozprávka o Sklenom vrchu. Rozprávka má symmbolický chrakter – kráľovič sa vydá dos veta a prichádza pod Sklený vrch, kde stojí hrad, v ktorom žije princezná, ktorú si chce získať. Prekoná prekážky, dostane sa takmer na vrchol. Keď už má na dosah svoje šťastie,padá a zomiera. Aj Ema musí prekonať rôzne prekážky keď ide za vivinou svojho šťastia. Ona stroskotáva v tej chvíli, keď sa chce zmieriť s manžolom a začať nový život.
Symbolistika – sklený vrch – shana človek aprekonávať prekážky a dostať sa k svojmu vytýčenému cieľu.
Cez postavu Emy autor zachytáva problémy v čase budovania socializmu – časť slovenskej inteligencie sa musí brániť ľuďom typu „TRETINA“. Partizáni sa utápali v alkohole, vrahovia portizánov chodili po slobode.
Antischematický – realistický obraz SNP a spoločnosti po skončení vojny.
PRÍNOS Autor si všíma individuálny osud ( nie kolekrívny typický pre ostatných), prežívanie lásky medzi emou a J a MK.
Hodiny a minúty – zbierka noviel. Zachytáva udalosti SNP
Hromový zub Románová kronika. Slovenská dedina v 20. Storočí
Balkón bol privysoko – satirický román – podoba sna. Hlavný hrdina s apočas noci mení na rôzne zvieratá a je nútený žiť v týchto podobách. Podobenstvo – zachytenie pocitov opustenosti človeka žijúceho uprostred modernej súčasnej civilizácie.
Za hrsť drobných Zbierka 3 románov, má satirický charakter. Využíva satiru na zosmiešnenie malomeštiactva, pokrytectva, túžby po majetku a spoločenskom postavení. Rozprávačom je pes Filip, ktorý znechutene pozoruje ľudí a hodnotí ich podľa svojho psieho hľadiska.
Osamelý havran Román. Zachytáva vzťah autora k ekológii a k prírode – 70. Ročný. Človek žije v chránenej krajinnej oblasti, v chalupe. Vo svojom vnútri vedie fiktívny dialóg so svojimi 3 mŕtvzmi manželkami. V blízkosti chalúpky chcú postaviť chatu napriek tomu, že je to v chránenej oblasi. Autor poukazuje na ničenie prírody.