Vypracovala: Mgr. Halušková

 

 

 

Literárny druh: epika

Literárny žáner: novela

Forma: prozaická

 

Rozprávač je v 3.os.sg. Veľmi sugestívne splýva s postavou, sleduje dianie jeho očami. Zvláštnosťou novely je podrobné, takmer dokumentárne presné zachytenie každého kroku Ivana Denisoviča. O osudoch trestancov, o ich rodine, pôvode sa dozvieme zo spomienok, z rozhovorov, z vnútorného monológu postavy.

 

Hlavná postava: Ivan Denisovič Šuchov - mal 40 rokov, bol odsúdený na 10 rokov za to, že bol istý čas v nemeckom zajatí.

 

O piatej ráno zaznel budíček. Avšak Šuchov v to ráno výnimočne nevstal. Cítil sa veľmi zle, drvila ho zimnica a bolelo ho celé telo. Zohriať sa nebolo kde a vonku bolo najmenej mínus tridsať. Ktosi zrazu strhol zo Šuchova pokrývku. Bol to Tatár, ktorý ho chcel potrestať 3-dňovým väzením za ležanie v posteli. Tatár s ním vošiel do štábneho baraka, do izby dozorcov a Šuchovovi sa uľavilo. Žiadny karcer, treba poumývať dlážku. Keď tak spravil, rozhodol sa rýchlo ešte zabehnúť na maródku, lebo ho znova začala drviť triaška. Najskôr ale zašiel do jedálne, kde sa všetci tlačili, aby sa im ušla teplá ,,žbrnda.“ Na ošetrovňu sa mu podarilo prísť bez nepríjemností. V služobnej miestnosti sedel iba felčiar Koľa. Ten dal Šuchovovi teplomer. Šuchov mal len zvýšenú teplotu, a tak sa mu nepodarilo vyhnúť celodennej namáhavej práci. Rozbehol sa do svojho baraka, kde rýchlo vyliezol na posteľ, aby ju upravil a zašil si do nej svoj prídel chleba. Šuchov sa rýchlo obliekol, dal si obnoviť zápis ,,Šč-854“ a na nástupe bol včas. Po prehliadke, ži nemajú trestanci na sebe viac košelí alebo nevynášajú zakázané predmety, sa pohli na miesto, kde sa malo pracovať. Po zrátaní pred bránou ich pustili do objektu stavby. Museli pracovať na opustenej stavbe tepelnej elektrárne. Dostali za úlohu ťahať múry zo škvárových tvárnic na prvom poschodí. Dopoludnia si zhotovili piecku, pri ktorej sa ohrievali, ale slúžila im aj na to, aby malta nezamrzla. Výťah nefungoval, a tak sa museli tvárnice na prvé poschodie vyhadzovať. Malta sa nosila po zamrznutých drevených schodoch. Napriek tomu 104.brigáda vykonala dnešný deň kus práce. Šuchov, ktorý pracoval ako murár, je tiež spokojný so svojou prácou. Pri vrátnici sa už zhromaždili trestanci. Pri rátaní sa zistilo, že jeden chýba, akýsi Moldavan. Všetci trestanci boli namosúrení, lebo tým, že sa tu zdržiavajú, im ubúda z ich vlastného voľna. Nakoniec Moldavana našli. Niekde zaspal. Teraz už počet trestancov sedel a mohlo sa ísť. Trestanci zrýchľovali krok, aby sa dostali skôr do tábora ako iné brigády. Pri vstupe do tábora sa vždy konala prehliadka, či trestanci si neprinášajú niečo ostré. Vtom si Šuchov spomenul, že má u seba kúsok pílky, ktorú našiel na stavbe a z ktorej si chcel spraviť malý nožík. Našťastie mu ju nenašli. Po večeri zašiel Šuchov k Lotyšovi. U neho si kupoval tabak. Mal rubeľ, ktorý si zarobil súkromnými prácami: ušil papuče z handár, zaplátal kacabajku. Zaň si nakúpil tabaku. Cézar dostal dnes balík a spolu s kapitánom z neho ujedajú. Šuchov počul, ako dolu pod ním Cézar ponúka svojho suseda kapitána sendvičom, maslom a kúskom salámy. No pohoda im dlho nevydržala. Po kapitána si prišli, aby ho odviedli na 10-dňové väzenie. Potom ktosi zareval, že bude prehliadka postelí a všetci museli von. Šuchov poradil Cézarovi, čo rýchlo urobiť s balíkom, aby oň neprišiel. Mohla by ho vziať kontrola, alebo poslední, či prví trestanci z miestnosti. Podarilo sa a Cézar ho ponúkol salámou a nejakými zákuskami. Salámy nebolo veľa, ale Šuchov si ju vychutnal. Zapálil si cigaretu a cítil sa celkom dobre, lebo prežil takmer šťastný deň.