Reč – využívanie svojho hlasu, svojho jazyka na tvorbu slov, pomocou ktorých sa ľudia dorozumievajú. Rečou a rečníckym umením sa zaoberá veda, ktorá sa nazýva rétorika. Rétorika ako veda je stará vyše 2000 rokov. Jej názov vznikol z gréckeho slova rhesis – reč, rhétoric techné – rečové umenie. Prvé rečnícke útvary vznikli približne v 6. storočí pred Kr. v starovekom Grécku. Vývoj rečníckeho štýlu úzko súvisel s vývojom systému otrokárskej demokracie, ktorá dávala každému občanovi právo slobodne prejavovať svoju mienku na zhromaždeniach občanov a podieľať sa na výkone vládnej moci. V Grécku každý občan mohol slobodne vyjadriť svoju mienku, slobodne vystúpiť napr. na sneme. Výrečnosť bola dôležitou črtou štátnikov a ľudových vodcov. V Aténach sa väčšina sporov riešila pred ľudovým súdom. Podľa Solónových zákonov každý obžalovaný mal právo sa pred súdom obhajovať, ale musel to robiť osobne, bez pomocníka a akýchkoľvek pomôcok. Musel hovoriť bez prípravy, svoju reč nesmel čítať, nesmel nazerať do prípravy, resp. do nejakých pomôcok.
Predmetom rétoriky je najmä vznik a technika reči, výslovnosť (ortoepia), štylistika prejavu a celkový verbálny (hovorený, jazykový) prejav. Reč predstavuje prostriedok, ktorým môžeme výrazne zlepšiť komunikáciu s ľuďmi, medziľudské vzťahy. Je ale dôležité, aby sme ju vedeli správne používať. Reč človeka by mala byť pôsobivá.
Básnikom sa človek narodí, rečníkom sa stáva.
Základné prvky pôsobivého rečového prejavu:
|
Nepôsobivý rečový prejav |
Pôsobivý rečový prejav |
|
Osoba rečníka - nevhodné oblečenie, vonkajšia úprava, osobná hygiena, nálada (mrzutosť, nervozita, agresivita,...) |
Osoba rečníka - primerané, vhodné oblečenie, osobná hygiena, vonkajšia úprava, nálada,... |
|
Technika reči – nevhodná sila hlasu, výška hlasu, tempo reči,... |
Technika reči – primeraná sila hlasu, tempo reči, melódia, rytmus reči |
|
Nevhodná slovná zásoba – malá slovná zásoba, nevhodné slová, slovné výrazy,... |
Široká slovná zásoba – zodpovedajúca danej téme, bohatá slovná zásoba, pestrá,... |
|
Chaos v informáciách |
Roztriedené informácie – prehľadné, usporiadané |
|
Neprimeranosť informácií |
Primeranosť informácií – objasnenosť, presnosť |
|
Skresľovanie informácií – nepresnosť, nepravdivosť, zavádzanie |
Pravdivosť informácií – presné, pravdivé, nezavádzajúce |
|
Diktátorský štýl – tvrdé vyjadrovanie, vulgárne |
Priateľský štýl - demokratický |
|
Jednostranná komunikácia – bez pripustenia protiargumentov, názorov iných |
Spätná väzba – priateľská komunikácia, umožňujúca protiargumentáciu, vzájomnú komunikáciu, vypočutie druhej strany |
|
Opakovanie známych faktov |
Nové informácie, argumenty, dopĺňanie faktov, tvrdení |
|
Absencia vizuálneho kontaktu a motivácie – uhýbanie očnému kontaktu |
Motivácia a vizuálny kontakt – vhodný pohľad, pohľad do očí |
|
Slabá argumentácia, absencia príkladov – nevhodné príklady, opakovanie už uvedených príkladov, neschopnosť doplnenia príkladov,... |
Vhodné argumenty a príklady – premyslené, s možnosťou ich doplnenia |
|
Odbočovanie od jadra veci – od podstaty problému, zavádzanie |
Vecnosť, stručnosť, zrozumiteľnosť, presnosť |
|
Čítanie z textu, stereotyp |
Voľný štýl, kultivovaný, ľahký humor |
|
Slabá názornosť – absencia technických prostriedkov, pomôcok |
Pôsobenie na všetky zmysly – oči, uši,..., využívanie rôznych postupov, dostatok podporných materiálov (ukážky, tabuľky, mapy, grafy, fotografie, prezentácie,...) |
|
Slabá neverbálna komunikácia – nedostatočná alebo naopak prehnaná gestikulácia, mimika |
Kultivovaná gestikulácia a mimika |
|
Nepremyslená štruktúra prejavu – nevhodne spracovaný úvod, jadro, záver |
Premyslená štruktúra prejavu - úvod, jadro, záver, koncepčnosť prejavu |
|
Uvravenosť, absencia optimizmu, empatie,... |
Pozitívne ladená reč, reč s úsmevom, pohodová reč, reč s empatiou |
Aby sme sa stali dobrým rečníkom s pôsobivou rečou, mali by sme teda dodržiavať isté zásady, ktoré môžeme zhrnúť do niekoľkých bodov:
1. Dôsledne si pripraviť prejav a jeho obsah – premyslieť si presne, čo a komu ideme hovoriť.
2. Dôsledne si pripraviť formu prejavu – ako budeme hovoriť.
3. Pripraviť si svoje oblečenie, premyslieť a zrealizovať vhodnú úpravu zovňajšku.
4. Vedieť komu, kde, kedy a ako dlho budem hovoriť.
5. Zvládnuť zvukové prostriedky reči – artikuláciu, intonáciu,...
6. Ovládať verbálne prostriedky reči – spisovné tvary, slovenské výrazy, nepoužívať nevhodné výrazy, vulgarizmy,...
7. Ovládať neverbálne prostriedky komunikácie – mimika, gestikulácia, držanie tela, výraz tváre,...
8. Vyhýbať sa negatívnym signálom: