Reč – využívanie svojho hlasu, svojho jazyka na tvorbu slov, pomocou ktorých sa ľudia dorozumievajú. Rečou a rečníckym umením sa zaoberá veda, ktorá sa nazýva rétorika. Rétorika ako veda je stará vyše 2000 rokov. Jej názov vznikol z gréckeho slova rhesis – reč, rhétoric techné – rečové umenie. Prvé rečnícke útvary vznikli približne v 6. storočí pred Kr. v starovekom Grécku. Vývoj rečníckeho štýlu  úzko súvisel s vývojom systému otrokárskej demokracie, ktorá dávala každému občanovi právo slobodne prejavovať svoju mienku na zhromaždeniach občanov a podieľať sa na výkone vládnej moci. V Grécku každý občan mohol slobodne vyjadriť svoju mienku, slobodne vystúpiť napr. na sneme. Výrečnosť bola dôležitou črtou štátnikov a ľudových vodcov. V Aténach sa väčšina sporov riešila pred ľudovým súdom. Podľa Solónových zákonov každý obžalovaný mal právo sa pred súdom obhajovať, ale musel to robiť osobne, bez pomocníka a akýchkoľvek pomôcok. Musel hovoriť bez prípravy, svoju reč nesmel čítať, nesmel nazerať do prípravy, resp. do nejakých pomôcok.

Predmetom rétoriky je najmä vznik a technika reči, výslovnosť (ortoepia), štylistika prejavu a celkový verbálny (hovorený, jazykový) prejav. Reč predstavuje prostriedok, ktorým môžeme výrazne zlepšiť komunikáciu s ľuďmi, medziľudské vzťahy. Je ale dôležité, aby sme ju vedeli správne používať. Reč človeka by mala byť pôsobivá.

 

Básnikom sa človek narodí, rečníkom sa stáva.

Základné prvky pôsobivého rečového prejavu:

 

 

 

Nepôsobivý rečový prejav

Pôsobivý rečový prejav

Osoba rečníka - nevhodné oblečenie, vonkajšia úprava, osobná hygiena, nálada (mrzutosť, nervozita, agresivita,...)

Osoba rečníka - primerané, vhodné oblečenie, osobná hygiena, vonkajšia úprava, nálada,...

Technika reči – nevhodná sila hlasu, výška hlasu, tempo reči,...

Technika reči – primeraná sila hlasu, tempo reči, melódia, rytmus reči

Nevhodná slovná zásoba – malá slovná zásoba, nevhodné slová, slovné výrazy,...

Široká slovná zásoba – zodpovedajúca danej téme, bohatá slovná zásoba, pestrá,...

Chaos v informáciách

Roztriedené informácie – prehľadné, usporiadané

Neprimeranosť informácií

Primeranosť informácií – objasnenosť, presnosť

Skresľovanie informácií – nepresnosť, nepravdivosť, zavádzanie

Pravdivosť informácií – presné, pravdivé, nezavádzajúce

Diktátorský štýl – tvrdé vyjadrovanie, vulgárne

Priateľský štýl - demokratický

Jednostranná komunikácia – bez pripustenia protiargumentov, názorov iných

Spätná väzba – priateľská komunikácia, umožňujúca protiargumentáciu, vzájomnú komunikáciu, vypočutie druhej strany

Opakovanie známych faktov

Nové informácie, argumenty, dopĺňanie faktov, tvrdení

Absencia vizuálneho kontaktu a motivácie – uhýbanie očnému kontaktu

Motivácia a vizuálny kontakt – vhodný pohľad, pohľad do očí

Slabá argumentácia, absencia príkladov – nevhodné príklady, opakovanie už uvedených príkladov, neschopnosť doplnenia príkladov,...

Vhodné argumenty a príklady – premyslené, s možnosťou ich doplnenia

Odbočovanie od jadra veci – od podstaty problému, zavádzanie

Vecnosť, stručnosť, zrozumiteľnosť, presnosť

Čítanie z textu, stereotyp

Voľný štýl, kultivovaný, ľahký humor

Slabá názornosť – absencia technických prostriedkov, pomôcok

Pôsobenie na všetky zmysly – oči, uši,..., využívanie rôznych postupov, dostatok podporných materiálov (ukážky, tabuľky, mapy, grafy, fotografie, prezentácie,...)

Slabá neverbálna komunikácia – nedostatočná alebo naopak prehnaná gestikulácia, mimika

Kultivovaná gestikulácia a mimika

Nepremyslená štruktúra prejavu – nevhodne spracovaný úvod, jadro, záver

Premyslená štruktúra prejavu - úvod, jadro, záver, koncepčnosť prejavu

Uvravenosť, absencia optimizmu, empatie,...

Pozitívne ladená reč, reč s úsmevom, pohodová reč, reč s  empatiou


 

Aby sme sa stali dobrým rečníkom s pôsobivou rečou, mali by sme teda dodržiavať isté zásady, ktoré môžeme zhrnúť do niekoľkých bodov:

 

1. Dôsledne si pripraviť prejav a jeho obsah – premyslieť si presne, čo a komu ideme hovoriť.

2. Dôsledne si pripraviť formu prejavu – ako budeme hovoriť.

3. Pripraviť si svoje oblečenie, premyslieť a zrealizovať vhodnú úpravu zovňajšku.

4. Vedieť komu, kde, kedy a ako dlho budem hovoriť.

5. Zvládnuť zvukové prostriedky reči – artikuláciu, intonáciu,...

6. Ovládať verbálne prostriedky reči – spisovné tvary, slovenské výrazy, nepoužívať nevhodné výrazy, vulgarizmy,...

7. Ovládať neverbálne prostriedky komunikácie – mimika, gestikulácia, držanie tela, výraz tváre,...

8. Vyhýbať sa negatívnym signálom: