Krátke obdobie pokoja, spojené s panovaním cisára Karola VI, po satu-márskom mieri prerušili vojny rakúske dedičstvo, ktoré súviseli s nástupom dvadsaťtriročnej Márie Terézie na habsburský trón. Rakúsky cisár Karol VI. nemal mužských potomkov, preto listinou Pragmatická sankcia (1713) zabezpečil právo na trón svojej dcére. Po jeho smrti však niektorí európski panovníci odmietli uznať toto právo a vypukli boje o rozdelenie krajiny.Mária Terézia (1740-1780) sa v najkritickejšej chvíli oprela o pomoc uhorských stavov, ktoré ža svoju podporu však od nej žiadali určité politické ústupky. Hoci obhájila svoje nároky na korunu, vo vojne s pruskom stratila hospodársky rozvinuté Sliezsko) Tento fakt i celkový stav monarchie ju donútili vykonať v štáte rozsiahle reformy, ktoré často presadzovala aj proti vôli šľachty panovníckymi nariadeniami. Pod vplyvom osvietenských myšlienok chcela modernizovať štát. Spôsob jej vlády nazývame osvietenský absolutizmus.Mária Terézia si uvedomovala, že sila monarchie spočíva v jednote. Politickým centrom ríše urobila Viedeň, kde sústredila všetky dôležité úrady. Prebudovaný Bratislavský hrad sa stal iba sídlom uhorského miestodržiteľa. Jej centralí-začné snahy však narazili na odpor uhorských stavov, ktoré bránili svoje stredoveké privilégiá. Mária Terézia preto pristupovala k uhorskej časti monarchie rozdielne. Nevýhodnou colnou politikou voči Uhorsku položila základy pre formovanie dvoch odlišných oblastí monarchie - priemyselného Predlítavska (Čechy, Morava, Rakúsko, Sliezsko) a poľnohospodárskeho Zalitavska (Uhorsko, Sedmohradsko).Zavedením povinnej vojenskej služby a modernizáciou armády zaistila bezpečnosť štátu. Napriek odporu šľachty presadila vydanie urbaríálneho patentu, ktorý jednotne upravoval povinnosti poddaných voči vrchnosti. Výška daní a robotná povinnosť poddaných záviseli od rozsahu obrábanej pôdy Reformou sa zlepšila schopnosť poddaných platiť dane a vykonal sa prvý súpis pôdy a obyvateľstva na našom území. Strata hospodársky rozvinutého Sliezska podnietila rozvoj výroby aj na Slovensku. Zvýšil sa počet remeselníckych dielní a plátno vyrobené v našich dedinách sa predávalo po celej habsburskej monarchii í na Balkáne. Vznikali manufaktury napr. kartúnka v Šaštíne, súkenka v Halíči pri Lučenci, Čeklíse (Bernolákovo) či výroba majoliky v Holíči. Modernejšie metódy sa presadili i v poľnohospodárstve.Mária Terézia ako osvíetenská panovníčka venovala pozornosť aj výchove. Zaviedla jednotnú školskú sústavu od základných tzv. triviálnych škôl (aj poddaní sa učili Stať, písať a počítať) po univerzity. V základných školách sa vyučovalo v materinskom jazyku, vo vyšších po latinsky. V Kremnici vznikla učiteľská prípravka a v Banskej Štiavnici prvá vysoká škola banského zamerania - Banská akadémia Univerzity v Trnave a v Košiciach boli zrušené a presťaho-vané do Budína. Na zdokonalení vzdelávania sa podieľali viacerí učenci slovenského pôvodu, napr. Matej Bel, Adam František Kollár a Samuel Tešedík. Mária Terézia zrušila telesné tresty v súdnictve i procesy s „čarodejnicami". Z rozsiahleho územia ostrihomskej arcidiecézy vyčlenila tri biskupstvá - banskobystrické, spišské a rožňavské.Za vlády cisárovnej sa zmenilo aj etnické zloženie obyvateľstva v Uhorsku. Poddaní z chudobných stolíc Oravy, Liptova, Spiša čí z okolia Trenčína (podporovaní štátom a zemepánmi) sa sťahovali na juh Uhorska - na Dolnú zem, kde po odchode Turkov zostali vyľudnené oblasti. Tak vzniklí ostrovy slovenského osídlenia v Srbsku (Vojvodina), Chorvátsku, Rumunsku (Nadlak) í v Maďarsku (Békešská Čaba). Osídlencom sa spočiatku poskytovali určité daňové výhody.