Agresivita je sklon k útočnému jednaniu voči veciam, zvieratám a ľuďom.“ Ako odpoveď na podnety neexistuje dobrá či zlá, určitá miera agresie v rámci pravidiel je potrebná pre úspech napr. v športe i pre normálne fungovanie človeka. Podstatné je, či sú rešpektované alebo prekračované medze morálky v športe fair – play. Agresivita väčšinou súvisí s vnútornou nepohodou a rozpormi medzi prežívaním a jednaním.

Agresivita alebo agresívnosť môže byť: útočnosť, výbojnosť, dobyvačnosť

Agresivita: 

– sa chápe ako epizodická, situačná či aktuálna forma prejavu. Agresivitou rozumieme črtu osobnosti získanú sociálnym učením.

Matejíček vo vzťahu ku škole hovorí o troch zdrojoch agresivity:

a) nadbytočná energia – presadzovanie okamžitých cieľov
b) úzkosť a napätie, stres a neistota – nevedia udržať priateľské vzťahy
c) citová deprivácia dieťaťa – tendencia k náhradnému neadekvátnemu uspokojovaniu

Vývoj a stupeň agresivity dieťaťa môže byť podmienený:

a) vrodenými alebo získanými dispozíciami
b) výchovnými vplyvmi v rodine, alebo vo výchovnom zariadení
c) sociálnymi kontaktmi mimo rodiny a školy
d) vplyvom masmédií a elektroniky
e) získanou závislosťou na drogách, hrách, automatoch
f) prístupmi pedagógov k žiakom, školským prostredím, obsahom výučby a metódami

Druhy agresivity:

a) verbálna – hádky, nadávky, vyhrážanie, irónia, strach, výsmech
b) fyzická – násilie, bitka, poškodzovanie iných, krutosť
c) deštruktívna – ničenie, poškodzovanie predmetov, rozbíjanie oblokov
Autoagresia – zámerná proti vlastnej osobe – rozdieranie rán, vytrhávanie vlasov

Kolář (2001) rozdelil metódy agresie do piatich skupín: