Vypracoval: L. Petrovič


 

 

SVÄTÝ TOMÁŠ A PRINCOV OSTROV

Demokratická republika Svätý Tomáš a Princov ostrov (República Democrática de São Tomé e Príncipe)

rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

1 001 km²

137 599

162,9  ob./km²

Svätý Tomáš

portugalčina


petrovic

štátny znak

 

petrovic

štátna (miestna) vlajka


 

Poloha

Svätý Tomáš a Princov ostrov (do roku 2006 v slovenčine Svätý Tomáš) je ostrovný štát v Guinejskom zálive pri západnom pobreží Afriky. Skladá sa z dvoch súostroví okolo dvoch hlavných ostrovov.

petrovic

 

 

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Svätý Tomáš a Princov ostrov sa nachádzajú v Guinejskom zálive rovníkového Atlantického oceánu. Sú súčasťou kamerunského sopečného horského pásma, ktorá zahŕňa aj ostrovy Annobón, Bioko (patria k Rovníkovej Guinei) a horu Kamerun na pobreží. Ostrov Svätý Tomáš je 50 km dlhý a 30 km široký. Najvyšším vrcholom hornatého ostrova je Pico de Sao Tomé s nadmorskou výškou 2 024 m. Princov ostrov je cca 30 km dlhý a 6 km široký. Najvyšším vrcholom je Pico de Príncipe s nadmorskou výškou 948 m. Na juh od Svätého Tomáša sa nachádza sopečný ostrov Pico Cao Grande (Vrch veľkého psa), ktorého vrchol sa nachádza 663 m nad hladinou mora.


Vodstvo

Z centrálnych sopečných vrcholov prúdi do mora niekoľko menších vodných tokov. Najväčšou riekou Svätého Tomáša je Rio Ió Grande, Princovho ostrova Rio Papagaio.


Podnebie

Na pobreží je podnebie tropické a vlhké. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 27 °C, s malými dennými výkyvmi. Vo vnútrozemí, vo vyšších nadmorských výškach sa priemerné ročné teploty pohybujú okolo 20 °C a noci sú o čosi chladnejšie. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 5 000 mm na juhozápadných svahoch po 1 000 mm na severných nížinách. Obdobie dažďov trvá od októbra do mája.

petrovic

 

Rastlinstvo

Ostrovy boli dlhodobo oddelené od afrického kontinentu a tak je na nich pomerne nízka biodiverzita, obmedzená hlavne na druhy, ktorým sa podarilo prekonať more. Vďaka tomu je však úroveň endemizmu vysoká. Nájdeme tu množstvo druhov, ktoré sa nikde inde nevyskytujú. Nájdeme tu zhruba 895 pôvodných druhov cievnatých rastlín, z ktorých 95 druhov sú endemity Svätého Tomáša a 37 z nich žije výhradne na Princovom ostrove. Sú tu zastúpené čeľade vstavačovitých (Orchidaceae), marenovitých (Rubiaceae) a pryšcovitých (Euphorbiaceae). Nájdeme tu obrovské endemické begónie Begonia crateris a Bgonia baccata. Je tu tiež mnoho druhov papradí ako endemický druh Podocarpus mannii. Dažďový les pokrýva až 74% ostrovov, avšak veľké množstvo z toho je sekundárny les, ktorý zarástol opustené plantáže. Tiež tu nájdeme savany a mangrovy.


Živočíšstvo

Na ostrovoch je, vzhľadom k ich polohe, málo druhov cicavcov. Jediným skutočne endemickým druhom je svätotomášsky piskor (Crocidura thomensis). Žije tu však niekoľko druhov netopierov, vrátane nedávno popísaného druhu tadaridy (Chaerephon tomensis). Z cicavcov sa tu skôr vyskytujú človekom itrodukované druhy. Žije tu tiež približne 114 vtáčích druhov, z čoho 26 je endemických. Dokonca tri druhy nemajú nikde inde príbuzných a sú zaradené do zvláštnych rodov. Z obojživelníkov si môžeme spomenúť endemického červoňa druhu Schistometopum thomense.


Ochrana prírody

Najväčší nátlak na ekosystémy ostrovov Svätý tomáš a Princov ostrov robia poľnohospodárstvo a stavebný priemysel, kvôli výrubu lesov. Ďalším veľkým problémom je poľnohospodárske znečisťovanie životného prostredia. Najväčším národným parkom na ostrovoch je NP Ôbo.

 

 

Socio-ekonomické pomery

História

V roku 1471 ostrovy objavili Portugalci. Od začiatku 16. storočia sa tu začala pestovať cukrová trstina . Od roku 1522 boli portugalskou kolóniou. V rokoch 1641-1648 sa nachádzali pod kontrolou Holanďanov. Roku 1975 získali nezávislosť, ale prvé slobodné voľby sa konali až v roku 1991.


Obyvateľstvo

Prevažnú časť obyvateľov tvoria bantuskí Bubiovia. Prevládajúcim náboženstvom v krajine je kresťanstvo, hlási sa k nemu 80% obyvateľov krajiny. 20% obyvateľstva je negramotných.


Územné členenie

Princov ostrov sa stal politicky a samosprávne samostatnou oblasťou v roku 1995. Krajina sa týmto rozdelila na dve provincie (província) a tie na ďalšie okrsky (distrito).

petrovic


Hospodárstvo

Demokratická republika Svätého Tomáša a Princovho ostrova je typickým poľnohospodárskym štátom. Celkom 49% rozlohy krajiny zaujímajú plantáže. Pestuje sa na nich predovšetkým kakao a káva , v menšom množstve banány, kokosová a olejová palma a vanilka . 6% rozlohy zaberá orná pôda. Na nej sa pestuje obilie a zelenina , ktorá nie je určená na vývoz, ale pre miestnu spotrebu. Priemysel nie je príliš rozvinutý, jediným odvetvím, ktoré sa na ostrovoch uplatnilo je priemysel potravinársky.


 


KANÁRSKE OSTROVY (ŠPANIELSKO)

Autonómne spoločenstvo Kanárske ostrovy (Islas Canarias)

rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

7 447 km²

2 075 968

278,77 ob./km²

Santa Cruz de Tenerife a Las Palmas de Gran Canaria

španielčina


petrovic

štátny znak 

 

Poloha

Kanárske ostrovy je súostrovie, ktoré leží v strednom Atlantickom oceáne asi 100 km severozápadne od pobrežia Afriky. Administratívne je súostrovie autonómnym spoločenstvom Španielska.

petrovic


 

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Ostrovy sú sopečného pôvodu a ležia na podmorskom morskom chrbte dlhom asi 500 km. Povrch je zväčša hornatý. Pico de la Cruz na ostrove Palma meria 2 358 m a Pico de Teide na Tenerife 3 730 m. Pico de Teide je tretia najobjemnejšia sopka na Zemi.


Vodstvo

Ostrovy nemajú žiadne rieky, teda veľké suchá sú tu bežné. V poľnohospodárstve je preto nutné umelé zavlažovanie.


Podnebie

O podnebí ostrovov rozhoduje smer vzdušných prúdov. Miestny tu rozoznávajú až 11 rôznych druhov vetrov. Pre letné obdobie je charakteristický suchý pasát, pre zimné zasa západné vetri prinášajúce vlahu. Tie však môže na celé mesiace potlačiť suché púštne široko. Júl a august sú najteplejšie mesiace, január a február najstudenšie. V zime môže v nadmorských výškach nad 1 800 m snežiť. Vďaka studenému Kanárskemu prúdu je teplota mora vzhľadom na zemepisnú polohu pomerne studená.

petrovic

 

Rastlinstvo

Súostrovie (spolu s Madeirou a Azorskými ostrovmi) patrí k Makaronézskej floristickej oblasti severnej floristickej ríše (Holarktisu). Kanársky mediteránny les však nájdeme už iba na ostrove La Gomera. Na jeho ochranu bol v roku 1986 založený národný park Garajonay, ktorý sa stal svetovým dedičstvom OSN.


Živočíšstvo

Spolu s pôvodným rastlinstvom vyhynula aj značná časť pôvodnej fauny. Veľké jaštery ostrova Hierro (okrem druhu Gallotia simonii) vyhubili ešte domorodci. Zachovala sa však stovka druhov endemického hmyzu. K endemickému vtáčiemu druhu môžeme počítať niekoľko poddruhov lesnej pinky (Fringilla coelebs).


Ochrana prírody

Príroda je na ostrovoch veľmi pestrá, nechýba tu sopečná "mesačná" krajina, palmové oázy ani piesočné duny. Na plážach býva okrem klasického svetlého piesku aj piesok čierny. Na Kanárskych ostrovoch sa nachádzajú štyri z trinástich španielskych národných parkov . Najznámejší je park Timanfaya na Lanzarote. Park Teide , v ktorom sa nachádza aj najvyššia hora Kanárskych ostrovov Pico de Teide, sa rozkladá na Tenerife, Garajonay na La Gomera a Parque Nacional de la Caldera de Taburiente na La Palma.


 

Socio-ekonomické pomery

História

Názov súostrovia je odvodený z latinského označenia pre psa „canis“, pretože tieto ostrovy podľa legendy strážili obrovské psy. Z archeologických prieskumov vyplýva, že ľudské osídlenie Kanárskych ostrovov siaha do doby minimálne prvého tisícročia pred naším letopočtom. Pôvodné obyvateľstvo, ktoré ostrovy obývalo pred ovládnutím Španielmi v 15. storočí, bolo severoafrického pôvodu a súhrnne sa označuje ako Guančovia . Guančovia žili prevažne usadlo v malých dedinách, používali kamenné nástroje a venovali sa jednoduchému poľnohospodárstva. Ich jazyk je doložený len po častiach v podobe niekoľkých viet a jednotlivých slov (vrátane základných čísloviek), aj z týchto zvyškov je však zrejmé, že jazyk patril do berberskej skupiny afroázijskej jazykovej rodiny. V Európe boli Kanárske ostrovy známe vďaka gréckym a rímskym moreplavcom. Pod španielskou správou sú od roku 1495. Mesto Santa Cruz de Tenerife bolo dôležitým prístavom pre námorníkov, ktorí sa plavili do Nového sveta.


Obyvateľstvo

Obyvateľstvo tvorí (okrem turistov) zmes Maurov, Arabov, Španielov a černochov. Väčšina obyvateľstva sú kresťania, prevažne rímsky katolíci. Napriek tomu, že súostrovie patrí politicky k Španielsku a geograficky k Afrike, jazykovo je najbližšie k latinskej Amerike. Kanárske španielske nárečie sa najviac podobá jazykovým variáciám v strednej a južnej Amerike.

 

Územné členenie

Kanárske ostrovy sa administratívne členia na 2 provincie: Las Palmas a Santa Cruz de Tenerife. Metropolou regiónu sú striedavo mestá Santa Cruz de Tenerife a Las Palmas de Gran Canaria (v každom legislatívnom období sídli v jednom z miest predseda autonómnej vlády a v druhom vicepremiér, v nasledujúcom období si sídla vymenia). Každý zo siedmich hlavných ostrovov spravuje vlastná rada nazývaná Cabildo insular a tvorí samostatnú štatistickú jednotku NUTS 3 .

petrovic


Hospodárstvo

Ekonomika je založená najmä na turistickom ruchu, pestujú sa tu aj banány a tabak. Ročne ostrovy navštívi 10 miliónov turistov.



 

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda

Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Afrika“; Kartografické nakladatelství


 

 

Zdroje obrázkov:

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coa_S%C3%A3o_Tom%C3%A9_%26_Pr%C3%ADncipe.P

NG

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Sao_Tome_and_Principe.svg

http://www.operationworld.org/files/ow/maps/lginset/saot-LMAP-md.png

http://www.academiamaps.com/country-maps/saotomeprincipe-maps.htm

http://en.wikipedia.org/wiki/File:SaoTome_Districts.png

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_Arms_of_the_Canary_Islands.svg

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_the_Canary_Islands.svg

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Islas_Canarias_(real_location)_in_Spain.svg

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Map_of_the_Canary_Islands.svg

http://www.wineandvinesearch.com/spain/canary_islands.php