Sedem divov starovekého sveta (sedem divov sveta;sedem divov staroveku) je sedem najpozoruhodnejších architektonických a sochárskych výtvorov, ktoré vznikli v staroveku v oblasti Stredozemného mora a na Strednom východe.

 

 

Egyptské pyramídy

 

Prvým divom sveta sú pyramídy, ktoré ako jediné zo siedmich divov ešte stoja. Nachádzajú sa na skalnatej planine oddeľujúcej údolie Nílu od púšte asi sto kilometrov od Káhiry až po Illáhún.Egyptské pyramídy (často sa udáva ako div len Cheopsova pyramída alebo pyramídy pri Gíze)sú najstarším divom sveta. Starovekí Egypťania ich postavili už pred 5000 rokmi.


 

Podoba a význam pyramíd

 

Egyptské pyramídy sú stavby starovekej egyptskej pohrebnej architektúry. Mali obyčajne tvar pravidelného štvorbokého ihlana, niektoré boli stupňovité,inérovné. Boli to hrobky starovekých vládcov a ich rodinných príslušníkov, najmä počas obdobia Starej ríše (približne 2590 – 2118 pred Kr./ 3. – 8. dynastia) a Strednej ríše (približne 1980 – 1760 pred Kr./ 11. a 12. dynastia). Pyramída mala aj symbolický význam. Popri obraze vychádzajúceho Slnka a prvotného pahorku začala symbolizovať blízkosť kráľovského majestátu v podobekráľovského hrobu. Dôvodom stavania tak veľkých hrobiek bolo zabezpečenie pokojného a príjemného posmrtného života - aby mohol staroveký Egypťan po smrti žiť, museli sa splniť dve podmienky: jeho telo muselo ostať neporušené (mumifikácia) a jeho duša, dvojník ka, ktorým sa po smrti stane, musel dostať výbavu na druhý svet (potraviny, nápoje, zbrane, nábytok atď.).


 

Stavebný materiál

 

Hlavným stavebným materiálom pyramíd bol kameňvápenec, žula (granit), ktorú starí Egypťania používali ako obklad pyramíd, kameň sarkofágov, na obklad pohrebných komôr alebo uzávery chodieb. Zriedkavo sa využívali alabaster, čadič, diorit na sochy, kremenec a pieskovec. Z kovov sa používalo olovoako spojovací materiál a meď ako materiál na nástroje. Drevo sa obyčajne používalo ako materiál napr. na lešenia alebo na transportné zariadenia pri výstavbe (po okrúhlych brvnách sa presúvali ťažké kusy kameňa).


 

Najznámejšie egyptské pyramídy

 

Na území dnešného Egypta je zachovaných okolo sto pyramíd, presný počet nie je známy. Najstaršie staroegyptské pyramídy sa nachádzajú západne od dnešnej dediny Sakkára, severozápadne od bývalého hlavného mesta Mennoferu (Memfis). Najstaršia známa pyramída je Necerichetova stupňovitá pyramída v Sakkáre, ktorá patrila faraónovi Horovi Necerichetovi, známemu aj pod prezývkou Džoser, ktorý bol aj prvým panovníkom 3. dynastie.Postavená bola približne v období rokov 2630 – 2611 pred Kr., na začiatku 3. dynastie. Podľa tradície ju navrhol prvý známy architekt Imhotep a je považovaná za najstaršiu monumentálnu stavbu postavenú z opracovaných kamenných kvádrov. Počet ľudí, ktorí sa mohli podieľať na stavbách pyramíd sa odhaduje na tisíce. Najväčšie pyramídy 4. dynastie si dali postaviť králi v 25. storočí pred n. l. v Gíze – Chufu (Cheops), Rachef a Menkaure. Najväčšie pyramídy z 5. dynastie patrili Venisovi, Sahureovi a Veserkafovi, zo 6. dynastieTetimu, Merenremu a Pepimu I. a II. Najznámejšia a najväčšia je Veľká pyramída v Gíze (Cheopsova/Chufuova pyramída) – vysoká je 137 metrov.


 

Egyptské pyramídy

 

 

Stavba pyramídy prebiehala nasledovne:

  1. Položenie základného kameňa samotným kráľom. Bol to náboženský obrad za prítomnosti kňazov, ktorí neskôr stavenisko vysvätili.

  2. Stavba podzemnej časti pyramídy, ktorej centrom bola pohrebná komora vytesaná do skaly. Tam sa spustil ešte prázdny sarkofág po šikmej rampe. Ďalšie podzemné šachty boli hĺbené pre posmrtnú výbavu.

  3. V dobe hĺbenia šácht iní robotníci upravovali terén a architekt vypracovával plán pyramídy. Keď bolo stavenisko urovnané, určili polohu pyramídy podľa svetových strán.

  4. Po umiestnení jadra z lomového kameňa sa naň ukladali vrstvy kvádrov z vápenca.

  5. Vápencové kvádre boli obložené doskami zo žuly a jemnozrnného vápenca, ktoré ťažili v kameňolomoch na pravom brehu Nílu.